Môj profil 
Predplatné
Ako “pretvoriť” verejnú mienku, zatiaľ veľmi nenaklonenú prijímaniu migrantov, sa na základe odborného výskumu pokúsili zistiť už skôr nemeckí vedci a dospeli k záveru, že by tomu mohla dopomôcť zvýšená hladina hormónu oxytocínu. “Oxytocín môže zvýšiť prijímanie a integráciu imigrantov v západných kultúrach,” skonštatoval profesor Rene Hurlemann z kliniky psychiatrie a psychoterapie pri fakultnej nemocnici v Bonne, po pokusoch so svojím vedeckým tímom s aplikáciou oxytocínu formou spreju na vzorku 183 nemeckých študentov. Viac si o tom výskume môžete prečítať TU.
Centrum pre štúdium politického islamu (CSPI) na Slovensku nesúhlasí s odmietaním moslimských migrantov na základe rasových predsudkov, čo je podľa neho “hlúposť a zlo”, no poukazuje na štúdiu českých psychiatrov, že väčšina ľudí odmietajúcich neriadenú imigráciu z islamských krajín je proti moslimskej imigrácii nie na základe predsudkov, strachu či nejakej „fóbie,“ ale “na základe logického uvažovania a poctivého zvažovania faktov”.
Vychádza sa z dvoch základných faktov. Prvým je to, že “doktrína islamu je z väčšej časti politická ako náboženská, viac sa zaoberá tým, ako majú moslimovia prinútiť nemoslimov podriadiť sa islamu”. Až 51 percent islamskej doktríny (Korán, Síra – životopis Mohameda a Hadís – zozbierané tradície na základe výrokov a príkladu proroka Mohameda) sa venuje nemoslimom.
A druhým je fakt, že “imigrácia a džihád sú kľúčom k úspechu islamu, nie náboženstvo, ktoré je v islame druhoradé a historicky bolo neúspešné”. Imigrácia, hidžra, je v islame jedným z kľúčových aspektov tohto zápasu. Islamský kalendár začína hidžrou, teda dátumom kedy Mohamed emigroval z Mekky do Mediny. Kým v Mekke hlásal Mohamed náboženský islam a za 13 rokov sa mu podarilo získať asi 150 stúpencov, po emigrácii do Mediny a nastolení džihádu ako politického boja za nadvládu islamu za deväť rokov ovládol celú Arábiu.
Český rozhlas nedávno informoval, že vedecký tím pod vedením Jiřího Horáčka a Ladislava Kesnera z Národného ústavu duševného zdravia skúmal dva extrémne postoje ľudí k utečencom, tzv. “vítačov” a “odmietačov”.
Psychiater Cyril Höschl vysvetľuje, že zisťovali, “čo sa deje v mozgu a ktoré centrá sa zapínajú, ak jeden či druhý vidí moslimského utečenca v núdzi na preplnenom člne v Stredozemnom mori, v utečeneckých táboroch alebo pri srdcervúcich scénach detí v nich”.
Zistilo sa, že nejde o xenofóbiu, pretože “odmietači” z nich nemajú strach. Nie sú totiž aktivované ich emočné centrá, ale čisto rozumové oblasti, takže odmietajú migrantov na základe rozumovej úvahy a názoru. Štúdia tvrdí, že sú to ľudia orientovaní skôr pravicovo a na základe povahy majú zvýšenú svedomitosť a sú viac starostlivejší. “Vítači” sú naproti tomu viac veľkorysí a voľnejší v zásadách.
Ako Höschl dodáva, nejde len o žiadne domnienky, ale o riadny vedecký výskum, pri ktorom “osobnostné rysy ako svedomitosť sa meria zavedenými a validizovanými osobnostnými dotazníkmi vrátane dotazníkov na neuroticizmus, a prípadné aktivovanie emočných centier v mozgu sa skúmalo pomocou magnetickej nukleárnej rezonancie”.
.jpg)
