Článok začína prirovnaním súčasného Rakúska k situácii pred 333 rokmi, kedy pred bránami Viedne stáli dobyvačné vojská Osmanskej ríše. Šéf rakúskeho štatistického úradu oznámil, že v roku 2030 až 40% obyvateľov Viedne budú tvoriť ľudia narodení mimo územia Rakúska. Autor článku nezabudol citovať ani slová kardinála Schonborna o ďalšom možnom pokuse o islamské dobytie Europy. Autor pripomína čitateľom, že po páde Konštantinopolu mnohe krajiny východnej Európy zakúsili na niekoľko storočí život pod islamskou okupáciou.
„Preto nie je náhoda, že prudký odpor východnej Európy bol hlavnou prekážkou jednotnej odpovede EÚ na migračnú krízu. Boli to tieto východné štáty, ktoré prinútili nemeckú kancelárku Merkelovú zastaviť masívny tok migrantov,“ uvádza Gatestone institut. Zároveň obviňuje Brusel z propagandy, kedy je „západná Európa, ktorá víta moslimskú imigráciu, predstavovaná ako kozmopolitná a tolerantná a naopak obyvatelia východnej Európy sú vykresľovaní ako banda xenofóbnych fanatikov, ak nie priamo neo-nacistov“.
Ako príčinu odporu týchto krajín vidí kombináciu viacerých faktorov: ekonomickú krízu, klesajúcu pôrodnosť, prenasledovanie kresťanov počas komunizmu, historickú skúsenosť s islamom siahajúcu až do stredoveku, ale aj pokus Bruselu vnútiť týmto krajinám svoju neomarxistuickú kultúrnu agendu, ako sú legalizácie zväzkov osôb rovnakého pohlavia a potrat na požiadanie. Tento tlak Bruselu a ostrakizovanie, vedú k tomu, že východná Európa znovu zažíva pocit autoritárskeho režimu, len čo sa spod iného autoritárskeho režimu vymanila.
“Viktator” Orbán: nie sme tí milí chlapci z mainstreamu
Veľkú časť svojho článku venuje spravodajský server postave Viktora Orbána, ktorého predseda Európskej komisie Juncker nazýva „Viktator.“ Autor článku naopak vidí maďarského premiéra ako Nemesis (božstvo pomsty) voči európskym elitám. Maďarsko, ktoré ako prvé strhlo železnú oponu, teraz paradoxne ako prvé postavilo plot, aby zadržalo ľudí vonku. Rebelanstvo Orbána siaha až do jeho študentských čias, kedy sa zúčastnil pohrebu Imre Nagya, vodcu anti-komunistckého povstania v roku 1956. Podľa článku “nikto iný v Európe okrem neho nehovorí o obrane kresťanstva.“ A cituje jeho výrok pre Frankfurter Allgemeine: “Tí ,ktorí prichádzajú vyrástli v inom náboženstve a predstavujú radikálne rozdielnu kultúru. Väčšina z nich nie sú kresťania ale moslimovia. A to je dôležitá otázka, pretože Európa a európska identita má korene v kresťanstve.“ Viktor Orbán syn komunistu a kalvínskej matky, ženatý s oddanou katolíčkou, otec 5 detí, má silnú podporu maďarských biskupov, ktorí nezdieľajú s pápežom Františkom rovnaký názor na migračnú krízu.
“Používam pri jedle vidličku a nôž, ale nie sme tí milí chlapci z mainstreamu,“ cituje server odpoveď Orbána kritikom, ktorí ho obviňujú z reakcionárstva. “Netolerovali sme diktát z Viedne v roku 1848, ani z Moskvy v 1956 a nedovolíme, aby nám diktoval niekto z Bruselu.“ Autor článku si všíma, že maďarská ústava je “jedinečná v Európe” a to ochranou života od počatia a charakteristikou manželstva, ako výlučného zväzku medzi mužom a ženou.
Článok si však všíma aj postoje ostatných krajín V4. Stažnosť poľského prezidenta na „diktát“ z Bruselu ohľadne kvót a výrok Jaroslawa Kaczynského o Poľsku, ako o bašte kresťanstva na východe, ktoré musí zachrániť Európu pred sebou samou. V článku sa našlo miesto aj pre citáciu výrokov Roberta Fica o tom, že “islam nepatrí” na Slovensko a „multikulturalizums je fikcia“, spolu s vyjadrením, že Slovensko prijme iba kresťanských utečencov. Podobný postoj má aj český prezident Zeman a cyperský minister vnútra.
„Všade vo východnej Európe sa vyskytujú prorodinné a pro-life revolúcie a znovuobjavenie kresťanských koreňov. Či sa vám to páči, alebo nie, posledná šanca ako zachrániť európske korene, môže pochádzať od bývalých komunistických členov EÚ, tých ktorí porazili Osmanov v 1699 a teraz sa cítia ohrození ich dedičmi. Cyperčania vedia omnoho lepšie než pohodlní byrokrati z Bruselu, aké sú dôsledky kultúrnej kolízie. Opýtajte sa na ich kostoly na tureckej strane ostrova. Koľko z nich ešte stojí?“… končí svoj článok taliansky autor článku Giulio Meotti.
Katarína Hanzlíková