Bratislava 20. augusta 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Darko Vojinovic)
Slobodan Miloševič bol haagským tribunálom oslobodený. Táto informácia prebehla takmer bez povšimnutia svetovej verejnosti a médií, všíma si Štefan Harabin.
“Ako trestného sudcu s 35 ročnou praxou ma zaujala informácia o verdikte haagskeho tribunálu pre vojnových zločincov bývalej Juhoslávie o oslobodení Slobodana Miloševiča, bývalého prezidenta Juhoslávie. Cítim potrebu sa vyjadriť k tomuto verdiktu s pohľadu trestného aj medzinárodného práva,”,hovorí Štefan Harabin.
V roku 1999 som ako predseda Najvyššieho súdu navštívil Najvyšší súd zväzovej republiky Juhoslávie. V tej spojitosti sme ako delegácia dostali celý rad dôkazov o tom, že Miloševič nemal nič spoločné s masakrami v Bosne ktoré sa predostierali svetovej verejnosti. Medzinárodné mainstreamové médiá na pokyn politikov vykresľovali Miloševiča ako vojnového zločinca zodpovedného za genocídu a etnické čistky. Nakoniec bol v roku 2001 na základe medzinárodného zatykača unesený do Haagu. Prečo unesený? Pretože ústavný súd Juhoslávie na požiadavku vydania reagoval tak, že vydanie nie je možné a že Miloševič môže byť súdený v Juhoslávií. Vtedajší premiér Zoran Djindič podpísal dekrét, ktorý má takú právnu úroveň, ako by to podpísal nejaký úradník na okresnom úrade, respektíve nejaký kotolník. Na základe tohto dekrétu bol Miloševič unesený do Haagu a bola v roku 2002 vydaná obžaloba z vojnových zločinov, genocídy a etnických čistiek. Miloševič sa obhajoval sám. Ako trestný sudca som niektoré momenty sledoval a zarazilo ma, že mu boli obmedzované práva na obhajobu, zo strany medzinárodného trestného tribunálu. Miloševič žiadal prerušiť väzbu zo zdravotných dôvodov, čo mu bolo odmietnuté a 11. marca 2006 zomrel vo väznici v Haagu. Zaujímavé na tomto prípade sú momenty trestnoprávne a medzinárodnoprávne.
V roku 1999 dala naša vláda na požiadanie NATO súhlas na prelety lietadiel cez územie Slovenska na Juhosláviu. S pohľadu nášho vnútroštátneho a ústavného poriadku na to vláda nemala mandát ani uznesenie národnej rady. Navyše ani NATO nemalo mandát na bombardovanie Juhoslávie od OSN. Vláda na čele z Dzurindom, Miklošom a Kukanom konala jednoznačne svojvoľne. Následkom toho bolo v Juhoslávii zabitých minimálne 2000 civilistov. Aby sa zahmlila táto politická akcia, začali sa zneužívať nástroje trestného práva na medzinárodnej úrovni. Prokurátori v Haagu ktorí podľahli politike vydali zatykač na Miloševiča.
Ďalšia vec je, ako sa k tomu stavali médiá. Tie dennodenne prinášali vyjadrenia politikov o tom že Miloševič je balkánsky mäsiar a zločinec. Takisto dennodenne sa dávali správy z haagskeho pojednávania a vždy sa podsúvalo verejnosti, že je to vojnový zločinec. Hovorím to preto, lebo si všimnite aká je situácia teraz. Haagsky tribunál v marci oslobodil Miloševiča v celom rozsahu, ale neurobil o tom tlačovú konferenciu, pritom počas procesu ju robili každý deň. Naše médiá však o tom neuverejnili absolútne nič! Ľudia sa zrejme nesmú dozvedieť že Miloševič je nevinný a že politici z neho urobili zločinca a použili na to politických prokurátorov v Haagu. Tento záver je dôležitý aj pre slovenské pomery. Pretože máme skúsenosti ako sa snažia politici používať prokurátorov na realizáciu ich politických cieľov.
Video k článku si môžete pozrieť tu:
0.0°C
.jpg)
