Napriek chladnému jesennému počasiu sa očakávala veľká účasť. Dav odchádzal z Porte Dauphine a pokračoval na námestie 18. júna 1940 na Montparnasse. Sprievod mal dĺžku niekoľko kilometrov, a keď čelo sprievodu dorazilo pred tribúnu na Montparnasse, kde mal prebehnúť hlavný program, na Porte Dauphine ešte čakali davy. Demonštrácia prebiehala paralelne na dvoch miestach, a to v Paríži a v Bordeaux. Samozrejme sa netrpezlivo očakávali čísla a ako obyčajne, čísla udávané organizátormi a políciou sa diametrálne rozchádzali. Organizátori ohlásili 500 000 účastníkov v Paríži a 30 000 v Bordeaux. Podľa polície účastníkov bolo 70 000.
Nosným motívom nedeľnej demonštrácie bol odpor voči antirodinnej politike Hollandovej vlády (skrátenie rodičovskej dovolenky, zníženie finančného príspevku pri narodení dieťaťa, zníženie rodinných prídavkov, zníženie nezdaniteľného základu a pod., a naopak 100% preplácanie potratov, zavádzanie gender ideológie do školskej výuky). Tejto téme sa venoval aj denník Le Figaro, ktorý minulý týždeň priniesol článok s názov „Rodiny sa hnevajú na vládnu rodinnú politiku“, v ktorom uvádza výsledky prieskumu, podľa ktorého sa 60% Francúzov domnieva, že vládne opatrenia budú mať negatívny vplyv na pôrodnosť.
Hlavnou témou však bol opäť odpor voči zavedeniu PMA (umelého oplodnenia) aj pre lesbické páry a hlavne inštitútu náhradného rodičovstva GPA. Obidva spôsoby by znamenali svojvoľné zbavenie dieťaťa jeho práva na obidvoch rodičov a v prípade GPA sa podľa odporcov jedná o komercializáciu ženského tela, pri ktorom by sa dieťa stalo obchodným artiklom.
Denník Le Figaro informoval o existencii francúzskych internetových stránok, ktoré ponúkajú Francúzom využite inštitútu náhradného materstva (GPA) na Ukrajine. V inzeráte si možno doslova prečítať „jarná zľava + balíček + garantovaný úspech neobmedzené množstvo pokusov + vrátenie peňazí pri negatívnom výsledku, a to všetko za pekných 9900 eur.” To je cena dieťaťa. Za túto cenu je možné vybrať si náhradnú matku podľa fotografie z ponúkanej databázy.
Na toto nebezpečenstvo, že dieťa sa stane jedným z obchodných artiklov, symbolicky upozorňovali figuranti s modrými a ružovými nákupnými košíkmi, v ktorých mali uložené bábiky. Ako sa vyjadrila jedna účastníčka demonštrácie, sympatizantka ľavice: „Súhlasila som s manželstvom párov rovnakého pohlavia, ale GPA ma skutočne šokovalo!“
Premiér Manuel Valls sa snažil ešte v piatok navodiť dojem, že nie je proti čomu protestovať vyhlásením, že GPA zostane vo Francúzsku zakázané tak, ako je to doteraz. Demonštranti toto vyhlásenie považovali však za pokrytecké, nakoľko je stále v platnosti obežník ministerky spravodlivosti Christine Taubirovej, ktorým vyzýva príslušné úrady k legalizovaniu detí narodených pomocou praktiky GPA v zahraničí.
Denník Le Point pripomenul Vallsovi jeho vlastné slová, ktoré predniesol v roku 2011 ešte ako kandidát v primárkach socialistov, kedy sa vyjadril v prospech GPA a nazval túto prax „nevyhnutným pokrokom.“ Štátny sekretár Pascale Boistard nazval La manif nebezpečným hnutím a tmárstvom.
Protestnú akciu na rovnaký deň zvolali aj odporcovia hnutia La manif. Na námestí republiky sa podľa médií zišlo niekoľko stoviek ľudí. Vo vyjadrení pre spravodajskú televíziu BFMTV sa účastníci na otázku prečo prišli podporiť tento opozičný protest, vyjadrovali v zmysle, že podporujú absolútnu slobodu a každý nech má možnosť robiť si čo chce.
Hnutie je v médiách a politikmi často obviňované z homofóbie, avšak jedným z hlavných partnerov celého podujatia bol aj portál Homovox zdržujúci homosexuálne cítiacich ľudí nesúhlasiacich so zákonom Taubira. Jedným z hlavných rečníkov bol aj hovorca hnutia a homosexuál Jean Pierre Delaume–Myard: „Homosexuál môže myslieť aj na iné veci, než je jeho sexualita. Že La manif pour tous prispelo k zvýšeniu homofóbie? To nie je pravda. Myslíte, že dúhové pochody robia pozitívny obraz o homosexualite? Dámy a páni politici, majte odvahu povedať nie lobby, ktorá vás manipuluje! My homosexuáli odmietame byť príčinou zákona, ktorý zabije rodinu!“
Demonštráciu v podvečerných hodinách ukončil spev štátnej hymny a hymny hnutia (verzie slávnej piesne Edite Piaf „Ničoho neľutujem“ s upraveným textom „Nikdy to nevzdáme“). Predstavitelia hnutia vyjadrili pripravenosť znovu vyjsť do ulíc, ak to bude potrebné.
Katarína Hanzlíková