Ako si vysvetliť tieto dva odlišné postoje? Predsa jednoducho! Všetci normálni dnes už nielen vedia, ale aj vidia, že Moskva, ak by jej Západ nepomohol so sankciami, tak by si ich bola musela sama vymyslieť. Lebo ruské protisankcie sú najlepším receptom na kompletné pozviechanie sa celého ruského hospodárstva a dosiahnutia 100 a viac percentnej bezpečnosti v mnohých druhoch strategickej produkcie. Osobitne v potravinách, vo vysokých technológiách… (Mnohá produkcia Západu má už dnes navždy zabuchnuté dvere do Ruska. No a zajtra, pozajtra… k nej pribudne ďalšia a ďalšia.)
(Iba ako dôkaz, čo povedal tlačový tajomník ruského prezidenta Dmitrij Peskov novinárom: – Pozícia Kremľa sa nezmenila: my sme, tak ako doteraz, presvedčení, že toto nie je otázka našich tém dňa. Navyše si nemyslíme, že podobné riešenia môžu mať pozitívny efekt pre globálne hospodárstvo a celkovo pre globálne záležitosti.)
Prečo si to dnes Západ neprizná, že chyboval? Lebo zajtra už bude neskoro! Opäť nič výnimočné. Už ste niekedy videli, aby si Anglosas priznal, že Slovan ho inteligenčne „ofajčil“? Ani ja. A preto čakajme, že sankcie budú trvať do vlastného anglosaského sebazničenia. No a že sa spolu s nimi stratia v prepadlisku dejín aj niektorí slovanskí janičiari? Opäť v našich vlastných dejinách nič nové a výnimočné. Veď sa nám stále odhaľujú. Napr. podporou TTIP!!!
To, že sa Rusko hospodársky pozviechava, je už absolútne isté. Dôkazom sú nedávno uverejnené čísla, že ruské príjmy z energetických surovín už napĺňajú štátnu kasu menej ako na 50 %.
Rusko teda rastie. Vlastnou silou, vlastnými cestami a spôsobmi a Západ sa zase blamuje, tiež zotrvačne, vlastnou silou a vlastnými spôsobmi.
Presne ako v tom vtipe:
Kráča na jeseň opica po záhrade a na jednej jabloni zbadá jabĺčko. Dostala naň chuť a tak začala jabloňou triasť, kmásať…, no jabĺčko sa stále drží.
Vtom jej druhý hlas napovedá: – Rozmýšľaj, rozmýšľaj… Opica sa chytí za hlavu, poobzerá sa, nájde akýsi konár a zroní s ním jablko.
Tá istá situácia, teraz však kráča po záhrade Západ. Vidí jabloň, na nej jablko, začne strom triasť, kmásať… a druhý hlas mu tiež napovedá: – Rozmýšľaj, rozmýšľaj…
Západ sa vzpriami, poškriabe na hlave a hovorí si: – Čo tu narozmýšľaš, tu predsa triasť treba!
Vladimír Mikunda