Víťazstvo Trumpa – výsledok konfliktu amerických elít?

Moskva 5. marca 2017 (HSP/Foto: TASR/AP- David Goldman, Pablo Martinez Monsivais, Steven Governo,)

V čom spočíva príčina, že sa v USA dostal k moci Donald Trump, aká je paradigma ďalšieho rozvíjania západnej spoločnosti a čo od Trumpovho víťazstva môže očakávať Rusko.  To boli len niektoré z otázok generálnej riaditeľky portálu Pravda

Podľa Andreja Fursova, víťazstvo Donalda Trumpa v amerických voľbách predstavuje víťazstvo tej časti politických a ekonomických elít na Západe, ktorí sú späté s reálnou ekonomikou. Prehrali kruhy späté s finančným kapitálom, inými slovami prehrali globálni finanční špekulanti.

Nazývať však Donalda Trumpa antiglobalistom by bolo zavádzajúce, pretože antiglobalizmus v dnešnom svete jednoducho nie je možný. Trumpovo víťazstvo nie je žiadnou revolúciou, aj keď nesie v sebe určitý revolučný potenciál a naozaj zmenilo situáciu v USA v prospech strednej triedy. Je však otázne, či sa Donaldovi Trumpovi podarí doviesť svoj boj do víťazného konca.

Posledný pokus urobiť niečo s americkým systémom a získať ho pod kontrolu štátu  sa snažil uskutočniť John Fitzgerald  Kennedy a tieto jeho pokusy sa skončili Kennedyho vraždou. Situáciu sa pokúsil zmeniť aj Richard Nixon, no ten skončil vďaka impeachmentu. Obaja títo prezidenti vnímali USA ako štát a nie ako cluster nadnárodných korporácii a obidvaja skončili neúspešne. V rokoch 1963 – 1974 prišlo v USA k plíživému prevzatiu moci finančným kapitálom priamo spätým s nadnárodnými korporáciami a korporatokraciou.

Všeobecne, víťazstvo Trumpa je viditeľným prejavom narastajúceho konfliktu vnútri americkej spoločnosti a najmä elít. Fursov použil historickú analógiu z ruských dejín. V rokoch 1915-1916 v Rusku tiež existovali dve skupiny politických elít. Petrohradská elita a bankári boli tesne spätí s vládou a podporovali ju. Moskovskí bankári a moskovské elity stáli v opozícii a preto sa stali hlavnými sponzormi februárového prevratu v roku 1917, ktorý sa im nakoniec podľa Fursova vymkol z rúk.

Andrej Fursov sa potom vo svojom príspevku venoval rokom 1970 – 1980, kedy sa začala na Západe neoliberálna revolúcia alebo kontrarevolúcia so všetkým, čo k tomu patrí. K moci sa postupne dostali Ronald Reagan a Margaret Thatcherová. Celý proces fungoval potom 30 rokov a skončil sa okolo roku 2008 (začiatok krízy), pretože splnil svoju úlohu. Teraz by malo prísť k zmene, no sily, ktoré predstavujú terajšie elity, sa nechystajú len tak jednoducho odstúpiť a snažia sa odporovať. Doba ich vlády však objektívne skončila. Ak aj nebude Trump, bude pokračovať v jeho činnosti niekto iný, možno jeho viceprezident, alebo iní politici. Vstupujeme do nového obdobia.

Inna Noviková sa potom pýtala na súvis víťazstva Donalda Trumpa a Brexitu.

Podľa Andreja Fursova, Brexit nepriviedol Trumpa k víťazstvu. Andrej Fursov si pomohol príkladom šachovej partie. Brexit bol jedným z ťahov na šachovnici. Pred ním bol ďalším ťahom proces migračnej krízy, pred tým ruské víťazstvo na Kryme. Krym podľa Fursova jednoznačne ukázal, že Európa nemá ako reálne odporovať Rusku. Eurobruselská politická elita predstavuje len skupinu politických  impotentov, ktorí dokážu len vystupovať s vyjadreniami v masovokomunikačných prostriedkoch, nič ďalšie však nedokážu. Ich neschopnosť a slabosť demonštruje okrem migračnej krízy napríklad aj Brexit. No a ďalším ťahom v tejto partii je víťazstvo Donalda Trumpa v amerických voľbách.

Andrej Fursov sa potom venoval otázke, na čo sa musí Rusko po víťazstve Donalda Trumpa sústrediť. Je naivné myslieť si, že Trump prinesie pre Rusko pozitíva. Trump je veľmi tvrdý protihráč, ktorý dôsledne sleduje svoju líniu a záujmy. Vo vzťahu k Rusku pred Trumpom však stoja dva veľké problémy, ktoré musí riešiť. Tými problémami sú ruské jadrové zbrane a ruské vzťahy s Čínou. Rusko však do ekvidistancie a najmä do klasického trojuholníka Rusko – Čína – USA podľa Fursova nepôjde, to by vyhovovalo USA. Rusku a Číne vyhovujú momentálne nadštandardné vzťahy.

Ruské jadrové zbrane sú pre USA veľkým problémom. Rusko je jediná krajina na svete, ktorá dokáže zasadiť USA v prípade vojny smrteľný úder. Len vďaka tomu, že má Rusko jadrové zbrane, nemôžu USA postupovať v Rusku tak ako postupovali v Srbsku, v Líbyi či v Iraku. Trump bude samozrejme na Rusko podľa Fursova tlačiť a podstrkovať Ukrajinu, Krym, Sýriu a ktovie čo ešte, len aby Rusko súhlasilo s dohodou o jadrovom odzbrojení a znížení jadrového potenciálu.

Andrej Fursov jednoznačne tvrdí, že Američanom netreba veriť, dohody s Ruskom po roku 1991 nedodržiavali. Rusi nezískali žiadne sľubované kvitancie, opustili Nemeckú demokratickú republiku, rozpustila sa Varšavská zmluva a NATO sa nielenže nezrušilo, ale rozšírilo sa smerom na Východ.

Dohoda s Američanmi o znížení jadrových zbraní je podľa Fursova nevýhodná pre Rusko, ruské jadrové zbrane sú modernejšie ako americké. Čo je však najdôležitejšie, Anglicko a ani Francúzsko sa do dohody o znížení jadrových zbraní nezapoja. Takže nakoniec by sa znížil len ruský jadrový potenciál, potenciál USA a NATO by sa nielenže zachoval, ale de facto by sa ešte aj zvýšil.

Keďže sa Rusko nechystá vyjsť Američanom v ústrety ani v “čínskej línii”, je podľa Fursova len otázkou času, kedy začnú serióznejšie problémy. Možno tieto problémy začnú priamo na perimetri ruských hraníc. Donald Trump je totiž súčasťou anglosaského systému a ten je podľa Fursova vytvorený takým spôsobom, aby pracoval aj vtedy, kedy v jeho čele stojí aj totálny hlupák.

Anglosasi nepotrebujú lídrov úrovne Napoleona alebo Stalina. Churchill a Roosevelt boli v minulosti ozaj svetlé výnimky, systém by však fungoval aj bez nich. Kto skutočne stojí v čele anglosaského systému, je podľa Fursova ukrytý v pozadí a hýbe figúrkami. Viditeľný politik, ktorý sa nemieni podriadiť a začne robiť problémy, skončí ako Nixon, alebo ho vynesú nohami dopredu ako Kennedyho.

Andrej Fursov sa potom venoval aj tomu, čo očakáva Európu v najbližšom období.

Podľa jeho slov sa v Európe za 50 rokov sformovala proamerická a severoatlantická elita, ktorá funguje v záujmoch severoatlantickej vládnucej triedy. Keď hovorí Merkelová, že v polovici 21.storočia nebude nijakých Nemcov, ale budú Európania, to je podľa Fursova ozajstné barbarstvo.  Migračná kríza vyprovokovaná a podporovaná samotnou Merkelovou je jej danajský dar nemeckému národu.

Problém majú podľa Fursova najmä Nemci, ale nielen oni. Multukulturalizmus bude biť po všetkých Európanoch, no v Nemecku sa to prejaví najostrejšie a najtvrdšie. Už teraz každý Nemec, ktorý si dovolí nesúhlasiť s oficiálnou politikou a pokúša sa chrániť národné záujmy, získava hanlivé označenie “nacista” a prichádza k jeho ostrakizovaniu. Vo Francúzsku obvinenie z nacionalizmu je takisto vnímané negatívne, nie je však fatálne ako v Nemecku. Situácia v Nemecku sa bude veľmi rýchlo meniť k horšiemu.

Andrej Fursov potom upozornil na zaujímavú mapu rozšírenia mešít v Nemecku, ktorú svojho času mal k dispozícii. Mešity sa vo veľkom rozširujú na území bývalej Nemeckej spolkovej republiky, v bývalej Nemeckej demokratickej republike je mešít minimum. Dôvody sú dva, bývalé Východné Nemecko – Prusko si zachovalo viac nacionalistický duch a  moslimovia sa tam kvôli horšej ekonomickej situácii veľmi nehrnú. Aj útokov proti imigrantom je podstatne viac na území bývalého Východného Nemecka, ako na území bývalého Západného Nemecka.

Migranti sa podľa Andreja Fursova veľmi nehrnú ani do Maďarska a Chorvátska, týmto krajinám sa radšej vyhýbajú. Chorváti a Maďari veľmi tvrdo reagujú na multikulturalizmus a doteraz sa tam multikulturalizmus a ani liberalizmus v porovnaní so západnou Európou veľmi nepresadil. Takisto pre imigrantov nie sú tieto krajiny kvôli finančnej situácii veľmi lukratívne.