Caracas 20. júla 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP)
Venezuelská opozícia vyzvala svojich prívržencov, aby sa dnes masovo zapojili do generálneho štrajku, ktorého cieľom je dosiahnuť vypísanie prezidentských volieb a odvolanie plánov na vytvorenie ústavodarného zhromaždenia
Ako uviedla agentúra Reuters, opozícia sa na Venezuelčanov obrátila so žiadosťou, aby dnes zavreli svoje obchody a firmy, zastavili dopravu a budovali barikády na cestách, a to v rámci kampane občianskej neposlušnosti, ktorej cieľom je ukončiť dve desaťročia vlády socialistov v krajine.
Agentúra AP napísala, že mnohí Venezuelčania začali zátarasy na cestách vo svojich mestách či štvrtiach budovať už v stredu, lebo sú podľa vlastných slov frustrovaní situáciou v krajine.
Poslanec opozície Juan Requesens pre Reuters vyhlásil, že nepochybuje o tom, že Venezuelčania dnes paralyzujú život v krajine. Štrajk má podľa plánov trvať 24 hodín, začínajúc o 6.00 h miestneho času. Zámerom opozície je, aby sa doňho zapojilo čo najviac ľudí na celom území krajiny.
Vedenia štátnych podnikov – vrátane ropnej spoločnosti PDVSA, ktorá má 95-percentný podiel na príjmoch krajiny z exportu – však svojim zamestnancom nariadili prísť do práce. Nariadenie ignorovať štrajk sa týka asi troch miliónov zamestnancov verejného sektora.
Reuters pripomenul, že vzhľadom na ekonomickú krízu vo Venezuele je mnoho tamojších obchodov či tovární zavretých, takže ak by štrajk aj bol úspešný, na ekonomiku krajiny bude mať len obmedzený vplyv.
Syn prezidenta Nicolása Madura, ktorý kandiduje do spomínaného ústavodarného zhromaždenia, dnes v rozhovore pre štátny rozhlas vyslovil presvedčenie, že štrajk nebude úspešný. “Väčšina Venezuelčanov chce pracovať,” uviedol Madurov syn, ktorý sa volá po otcovi – Nicolás.
Na celoštátny štrajk vyzvala opozícia svojich prívržencov aj vlani. Táto výzva sa však stretla s malou odozvou – okrem iného aj v dôsledku toho, že vládne úrady pohrozili zhabaním všetkých obchodov a firiem, ktoré sa do štrajku zapoja. Odvtedy sa však vplyv opozície vo venezuelskej spoločnosti zvýšil, čoho dôkazom sú aj štyri mesiace trvajúce pouličné protesty proti súčasnému vedeniu krajiny a jeho zámerom. Ide najmä o plány na vytvorenie ústavodarného zhromaždenia, ktoré by podľa kritikov mohlo obmedziť vplyv a právomoci opozíciou ovládaného parlamentu.
Do sporu medzi vládou a opozíciou vo Venezuele zasiahol tento týždeň aj americký prezident Donald Trump, keď pohrozil ekonomickými sankciami, ak sa venezuelská vláda nevzdá plánov na vytvorenie ústavodarného zhromaždenia.
Venezuelská opozícia avizovala, že bude bojkotovať voľby do tohto nového orgánu, ktoré sa majú konať 30. júla. Agentúra Reuters pritom podotkla, že tieto voľby sa budú konať podľa komplikovaných pravidiel, ktorých cieľom je zaručiť, aby v zhromaždení mala väčšinu súčasná vládna moc, a to aj napriek nízkej podpore obyvateľstva.
Opozícia tiež žiada prepustiť na slobodu vyše 400 väznených politických aktivistov, zaručiť zákonodarcom nezávislosť a umožniť dodávky humanitárnej pomoci zo zahraničia.