Kišiňov, 18. januára 2016 (HSP/Foto: YouTube)
V Moldavsku to zasa cez víkend bolo horúco – aj napriek dosť chladnému počasiu. Viac ako 30 tisíc demonštrantov v hlavnom meste Kišiňove žiadali demisiu vlády a prezidenta. Podobné demonštrácie sa konali aj v iných mestách
V Kišiňove, ako aj vo viacerých moldavských mestách, sa konalo hneď niekoľko demonštrácií. Zorganizovali ich síce rôzne politické skupiny, ale požiadavky boli rovnaké: zmena režimu a predčasné parlamentné a prezidentské voľby. V moldavských mestách protestovali ľavičiari a pravičiari, centristi a liberáli. Občas skupiny protestujúcich sa premiešali a dochádzalo aj ku hádkam hlavne medzi pravičiarmi a ľavičiarmi. Polícia obkľúčila všetky významné administratívne budovy v Kišiňove.
Demisiu vlády a prezidenta žiadajú všetci: pravičiari – prívrženci občianskej platformy Dôstojnosť a pravda, ľavičiari – Socialistická strana, centristi – Naša strana a iní. Napriek tomu, že majú úplne odlišné názory na budúci vývoj Moldavska, v jednom sa zhodujú na 100 percent – súčasná vláda a prezident by mali odísť „do dôchodku“ a krajinu na ceste slobody a demokracie by mala viesť nová vláda po predčasných parlamentných a prezidentských voľbách. V tomto sa zhodujú všetci oponenti súčasného režimu.
Na druhej strane majú absolútne odlišné názory – čo ďalej. Platforma Dôstojnosť a pravda a iní pravičiari vyzývajú ku európskej integrácii, vstupu krajiny do EÚ a NATO. Socialisti, Naša strana a iní ľavičiari a centristi preferujú upevnenie moldavskej štátnosti, úzku spoluprácu s Ruskom a jeho partnermi, hlavne bývalými štátmi ZSSR, colnú úniu v euroázijskom priestore.
Víkendové protestné akcie ešte v sobotu ráno odštartovali pravičiari. Niekoľko sto metrov od nich trochu neskôr začali svoj míting socialisti na čele s ich lídrom Igorom Dodonom. Hneď na to ku socialistom sa pripojili aj prívrženci Našej strany. Celkovo sa na víkendových akciách iba v moldavskej metropole každý deň sa zúčastnilo viac ako 30 tisíc ľudí.
Okrem obvyklých požiadaviek, ktoré opozícia stále opakuje od septembra minulého roka, protestujúci mali aj ďalšie. Žiadali, aby moldavský prezident Nikolaj Timofti zrušil menovanie kandidáta do funkcie nového premiéra, o ktoré požiadala väčšina poslancov v parlamente. Moldavský prezident totiž aj napriek protestom opozície, predsa v piatok podpísal menovanie nového kandidáta do funkcie premiéra. Menovanie nového premiéra je to dosť komplikovaný a špecifický proces v Moldavsku. Navyše ho ešte viac skomplikovali udalosti ostatných mesiacov.
V súlade s moldavskými zákonmi kandidát na funkciu premiéra až dva razy absolvuje „očistu“. Najprv jeho kandidatúru navrhnú v parlamente a prezident musí odklepnúť túto kandidátku. Neskôr túto kandidatúru musí schváliť parlament a prezident. Moldavsko už dávnejšie sa nachádza v stavu hlbokej politickej krízy.
Minulú vládu na čele s premiérom Valerijom Strelcom, predsedom Liberálnodemokratickej strany, odvolali ešte 29. októbra 2015. Väčšina poslancov /56 poslancov moldavského parlamentu/ dva razy navrhovala kandidatúru podpredsedu Demokratickej strany Vladimíra Plachotňuka, ale prezident Nikolaj Timofti oba razy jeho kandidatúru odmietol. Toto jeho rozhodnutie podporila aj opozícia: pravičiari, ľavičiari a centristi búrlivo protestovali v uliciach proti menovaniu Vladimíra Plachotňuka.
Prezident 14. januára navrhol kandidatúru svojho poradcu Iona Peduraruho. Ten však už o 24 hodín túto ponuku odmietol. Poslanci parlamentu hneď na to navrhli novú kandidatúru na funkciu premiéra – zástupcu ministra informačných technológií a komunikácií Moldavska Pavla Filipa, tiež člena Demokratickej strany. Ani jeho kandidatúra však nevonia ani pravici, ani ľavici, čo patrične ukázali v uliciach moldavských miest cez víkend. Demonštranti žiadali, aby prezident túto kandidatúru odmietol.
Patová situácia v politickom živote Moldavska pokračuje. Vo vedení krajiny nie je žiadna zhoda. Obyvateľstvo krajiny je rozdelené presne na dve polovice: prvá chce smerovať na Východ, druhú to ťahá na Západ. Analytici predpovedajú, že podobný neistý stav potrvá v Moldavsku ešte dlho. Upozorňujú na to, že všetky otázky by sa mali riešiť pokojnou cestou. Zatiaľ všetky strany politického spektra v Moldavsku tvrdia, že žiadny Majdan vo svojej krajine nechcú. Lenže tomu sa bude ťažko vyvarovať, keďže krajina už niekoľko mesiacov pripomína sud s pušným prachom. Čo ak niekto predsa škrtne zápalkou?..
Eugen Rusnák