Môj profil 
Predplatné
Jeho najbližším súperom je konzervatívny duchovný Ebráhím Raísí, ktorého zisk priebežne figuruje na 14 miliónoch odovzdaných hlasov. Podľa námestníka ministra vnútra sa k volebným urnám dostavilo vyše 40 miliónov Iráncov, čo predstavuje účasť nad 70 percent. Konečné výsledky budú známe v priebehu dňa.
Voľby boli prvými od uzavretia prelomovej jadrovej dohody medzi touto islamskou republikou a svetovými veľmocami v roku 2015. Pred volebnými miestnosťami sa často tvorili dlhé zástupy a ľudia čakali niekoľko hodín na odovzdanie hlasovacieho lístka, pričom príslušné úrady predĺžili dobu hlasovania najmenej trikrát.
Rúhání (68), ktorý sa ujal prezidentského úradu na základe prísľubu, že otvorí Irán svetu a poskytne jeho obyvateľom väčšiu domácu slobodu, čelil nečakane tvrdej kampani zo strany Raísího, chránenca najvyššieho duchovného vodcu, ajatolláha Alího Chameneího. Raísí (56) vyslovil podozrenia z volebných podvodov.
O úrad hlavy štátu sa uchádzali aj proreformný politik a bývalý minister kultúry Mostafá Mír Salím a bývalý minister telesnej výchovy Mostafá Hášemitabá. Kampaň bola mimoriadne emotívna a témou verejnej diskusie sa stali aj také témy, o akých sa zvyčajne v prísne kontrolovaných štátnych médiách nehovorí.
Z prezidentských volieb odstúpil 16. mája reformistický prvý viceprezident Eshák Džahángírí, aby posilnil kampaň Hasana Rúháního. Deň predtým sa vzdal prezidentskej kandidatúry konzervat
.jpg)
