Britská vláda chce do roku 2015 znížiť verejné výdavky o 50 miliárd libier (59,13 miliardy eur) s cieľom znížiť rozpočtový deficit a štátny dlh a naštartovať stagnujúcu ekonomiku. Časť financií plánuje ušetriť práve prostredníctvom sociálnej reformy. Jej súčasťou je zavedenie limitu na celkové sociálne príspevky pre ľudí v pracovnom veku či zmeny v podpore pre telesne postihnutých. Najväčšiu kritiku si však vyslúžilo zavedenie takzvanej “dane zo spální,” ktorá zredukuje príspevok na bývanie pre chudobné rodiny.
Na základe tejto zmeny nebudú môcť mať rodiny poberajúce príspevok na bývanie v dome neobývanú izbu. V prípade, že budú mať jednu neobývanú izbu, príspevok sa im zníži o 14 %, v prípade dvoch neobývaných izieb o 25 %. Vláda si od tohto modelu sľubuje zvýšenie počtu sociálnych bytov, keďže očakáva, že viaceré rodiny s voľnými izbami sa presťahujú do menších priestorov. Daň sa nedotkne dôchodcov a rodín s ťažko postihnutými deťmi.
Podľa vlády tieto zmeny sociálny systém zjednodušia a urobia ho spravodlivejším, podľa opozície, zástupcov cirkví a mimovládnych organizácií sú však, naopak, nespravodlivé.
Minister financií George Osborne pre Daily Telegraph uviedol, že zmeny v sociálnej oblasti iba “zavádzajú pôvodný princíp sociálneho štátu, ktorým je, že tí, ktorí pracovať môžu, pracovať musia a život na sociálnych dávkach nesmie byť príťažlivejší než práca”. Kritici z radov opozície a cirkví ale poukazujú na to, že daň zo spální nebude fungovať, nakoľko ľudia sa nebudú mať kam presťahovať, keďže toľko menších bytov nie je k dispozícii. Väčšina tak príde o časť príspevku, aj keď nebude mať možnosť svoju situáciu riešiť. Navyše, daň sa dotkne veľkého počtu rodín, ktorých deti nebudú považované za “invalidné v dostatočnej miere,” či chudobných rodín, ktorým dieťa zomrelo na ťažkú chorobu a ostala po ňom voľná izba.
Kritici prirovnávajú daň zo spální k neslávne známej dani z hlavy, ktorú zaviedla na konci 80. rokov 20. storočia vláda Margaret Thatcherovej a ktorá prispela k odchodu Thatcherovej z kresla premiérky v roku 1990. Jej nástupca John Major následne daň zrušil.
Vláda je presvedčená, že reforma prinúti ľudí začať si hľadať prácu a ako uviedla, v súčasnej ťažkej hospodárskej situácii musí každý priniesť určitú obetu. Oponenti vládnej sociálnej reformy však tvrdia, že by bolo spravodlivejšie, ak by vláda namiesto škrtania najchudobnejším napríklad zdanila luxusné sídla alebo druhé domy ľuďom, ktorí majú viacero nehnuteľností.
sp