V tejto rezolúcii Rusko navrhlo odsúdiť pokusy „prepisovania“ histórie, „očistenia“ nacistických a fašistických lídrov ako minulosti, tak aj súčasnosti, zabrániť vytvoreniu nacistických a neofašistických strán, hnutí a skupín ako v Európe, tak aj vo svete, zakázať ich činnosť a rozpustiť už existujúce podobné skupiny, žiada prijať efektívne opatrenia proti rasovej diskriminácii, xenofóbii, národnostnej neznášanlivosti a pod. Zo 173 štátov tento dokument podporilo 115, hlasovania sa zdržalo 55 krajín /vrátane krajín Európskej únie/ a iba USA, Kanada a Ukrajina hlasovali proti.
Pozorovatelia si všimli hlasovanie krajín EÚ, ktorí nepodporili, ale ani nezamietli rezolúciu odsudzujúcu nacizmus. Vysvetľujú to pomerne jednoduchým postojom Európskej únie: mnohí jej zástupcovia si uvedomujú, že by mali podporiť protinacistickú a protifašistickú rezolúciu, avšak nechceli otvorene demonštrovať svoju pozíciu, ktorá by sa rozchádzala s postojom Spojených štátov. Preto si zvolili najmenšie zlo – zdržali sa hlasovania. Svetovej verejnosti ukázali, že nie sú proti odsúdeniu nacizmu, ale Spojených štátom dali najavo, že neodmietnu postoj vedenia USA a nepostavia sa proti ich stanovisku.
Analytici prízvukujú, že je to skutočne „šalamúnske rozhodnutie“ a presne podobnú politiku Európska únia realizuje na Ukrajine. Neodsudzuje prekvitajúci tam nacionalizmus a fašizmus, pretože to nielen neodsudzujú, ale aj podporujú USA.
eu