Bolo to skutočne tak? Kim Davisová je matrikárkou v konzervatívnom štáte Kentucky a odmietala vydať manželské licencie homosexuálnym párom z dôvodu svojho presvedčenia o manželstve. Kentucky patrí medzi štrnásť štátov USA v ktorých väčšina občanov v platných referendách vyjadrila rovnaké presvedčenie ako Kim. Zopár sudcov Najvyššieho súdu neprepísalo len Ústavu USA na zdrap papiera, ale opovrhlo aj rozhodnutím demokratickej väčšiny občanov v týchto štátoch. Z väčšiny sa tak stáva lovená väčšina. Aj v EÚ by sme si na tento nový druh demokracie menšiny mali dať pozor.
Podľa denníka Pravda “Po tom, čo Davisovú odviedli z úradu, jej kolegovia uviedli, že sobášne listy vydávať budú. Sudca bez ohľadu na to nariadil jej zotrvanie vo väzbe, pretože odmietla sľúbiť, že nebude svojim podriadeným v prípade návratu do úradu v tejto činnosti brániť.”
Existuje rozumné vysvetlenie na takýto mocenský primitivizmus? V čase keď pradávno existujú a sú vymyslené zabehnuté mechanizmy výhrad vo svedomí, ktoré vedia zmierňovať napätie medzi morálnou povinnosťou a zákonmi štátu?
Áno existuje: “Láska vyhrala”. Zo správania, ktoré som mohol vidieť by som si urobil o láske nasledovný obraz. Láska nenávidí, láska nerešpektuje druhého iba seba, láska neznáša pravdu, láska zatvára ľudí do basy za názory, láska miluje násilie, láska nehľadá cestu ako rešpektovať druhého, láska nemiluje slobodu, okrem vlastnej, láska ohovára a špiní.
No ja si stále myslím, že láska plodí život, láska je verná, láska nezávidí, nepovyšuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa s pravdou.
Kim Davisová predtým ako skončila vo väzbe to povedala sudcovi dobre. “Nemôžeme sa oddeliť od niečoho, čo je vo vašom srdci a vo vašej duši”.
Platí to aj pre druhú stranu. Hovorí sa, že strom poznáš po ovocí. Kim Davisová bude pre mňa symbolom Ameriky aj keď sa Amerika rozpadne na prach, lebo predstavuje to najlepšie, čo kedysi Amerika mala. Slobodu, svedomie a pravdu.
Anton Chromík