Dôvodom, ktorý uvádza týždenník, je už niekoľko rokov stará žaloba, ktorú európskym úradom zaslali aktivisti z radov transsexuálov, v ktorej argumentovali tým, že súčasná prax odporuje Európskej sociálnej charte. Na stranu aktivistov sa pridáva aj české ministerstvo pre ľudské práva pod vedením Jiřího Diensbiera. Ústami Olgy Jeřábkovej z tlačového odboru konštatuje: “Osoby, ktoré by chceli podstúpiť chirurgické zákroky na zmenu pohlavia, ale zo zdravotných dôvodov tak nemôžu učiniť, sú súčasným systémom postavené do bezvýchodiskovej situácie.“ Pracovná komisia by teda mala pripraviť návrh, ktorý by umožnil zmenu pohlavia na základe voľby a nie podla biologického nastavenia. Za novú úpravu sa stavia aj sekretár pracovnej komisie Jakub Macháček, ktorý podľa vyjadrenia pre Týden, považuje akýkoľvek operačný zákrok za zásah do telesnej integrity. Podobná legislatíva, kedy ku zmene pohlavia stačí „pravdepodobný trvalý pocit príslušnosti k opačnému pohlaviu“, existuje v Rakúsku. Všetky zdravotné podmienky, ako psychiatrické doporučenia a hormonálna liečba, boli zrušené v Dánsku a Holandsku. Podmienka sterilizácie bola zrušená v Nemecku a vo Švédsku. V Argentíne stačí ku zmene pohlavia čestné vyhlásenie.
Veľmi ostro sa proti novému návrhu stavajú českí sexuológovia, medzi nimi i známy český psychiater a sexuológ Jaroslav Zvěřina. “Nehovorím, že žena, keď chce, nemôže vystupovať ako muž, nech to pokojne robí, ale aby si menila oficiálne pohlavie len tak podľa pocitu, to sa mi zdá trochu nenormálne.“ cituje Týden psychiatra.
Problémy môžu podľa Zveřinu nastať i vtedy, ak by si napr. žena zmenila pohlavie na mužské a v úlohe muža rodila. Alebo ako by sa u žien, ktoré sa cítia mužmi, postavila zdravotná poisťovňa ku gynekologickým prehliadkam. Kritici návrhu argumentujú tým, že transsexuálovia nie sú nijako diskriminovaní a operatívna zmena pohlavia je dokonca hradená z verejného zdravotného poistenia, a teda že ide len o prehnanú politickú korektnosť.
S kritikou návrhu nesúhlasia trasnsexuálni aktivisti, ktorým vadí i povinné vyšetrenie u psychiatra a psychológa a následné zaradenie do kategórie transsexuálov, ktoré je potrebným krokom o oficiálnej zmene pohlavia. “Transsexualita je zaradená medzi psychické poruchy, ale my sa necítime psychicky chorí.“, cituje týždenník Viktora Heumanna z organizácie Transparent. Aktivistom vadí aj ročná čakacia lehota pred začiatkom hormonálnej liečby, počas ktorej sa má potvrdiť, že dotyčný má o liečbu skutočne záujem. Počas celej súčasnej procedúry človek, ktorý podstupuje zmenu pohlavia dvakrát, zmení meno a priezvisko, po prvýkrát na rodovo neutrálne a druhýkrát na konečné. To je podľa aktivistu veľká administratívna a stresová záťaž.
Týden uzatvára článok venovaný tejto téme, ohliadnutím sa za čerstvou aférou v USA, kedy študentke z Floridy bolo povolené používať pánske záchody, nakoľko sa cítila mužom. Tento akt vyvolal v USA vlnu rozporov. Severná Karolína dokonca prijala zákon, ktorým by zabránila „zneužívaniu záchodov“, tým že sa niekto bude úmyslene vydávať za iné pohlavie. „Popieralo to zdravý rozum. Muži by mohli používať dámske toalety a šatne“, cituje Týden republikánskeho guvernéra Pata McCroryho. Aktivisti následne podali na tento americký štát žalobu k federálnemu súdu a niektorí umelci v ňom zrušili svoje predstavenia.
Podľa českého aktivistu Heumanna však v tomto prípade ide skôr o politický boj a podobné problémy by v Českej republike boli “asi marginálne.“