Z cudzieho krv netečie
Človek v tiesni je najväčšou a najvplyvnejšou neziskovkou v našich luhoch a hájoch. Za minulý rok hospodárila organizácia založená bývalým študentským vodcom Šimonom Pankom, Českou televíziou a Jaromírom Štetinom s rozpočtom vo výške 1,5 miliardy českých korún (55,5 milióna eur). To je pre predstavu päťnásobok minuloročného rozpočtu futbalového klubu Sparty Praha. Drvivá väčšina peňazí z tejto sumy samozrejme bola získaná prostredníctvom dotácií a grantov.
Ak Sorosova nadácia Open Society Fund Praha získala z českého rozpočtu 111 miliónov českých korún (4,1 mil. eur), tak Človeku v tiesni sa podarilo získať ešte o dvadsať miliónov českých korún viac. Najväčším donorom sú však, ako ukazuje priložený graf, zahraničné vlády. Americkí, britskí, nemeckí či francúzski daňoví poplatníci poslali do najväčšej českej neziskovej organizácie takmer 450 miliónov českých korún a Európska únia prihodila ďalších 350 “mega”. A keď už bola reč o Sorosovi, ten prispel aspoň “symbolicky” čiastkou 1,75 milióna korún. Obávam sa ale, že jeho vplyv nebude symbolický ani v najmenšom.
Rovnako ako väčšina neziskoviek, tiež človek v tiesni zastáva “prekvapivo” ústretový postoj k ilegálnej migrácii, snahám Európskej únie obmedziť moc národných štátov a naopak odpor voči všetkému ruskému. Tieto postoje sa neziskovému sektoru a Človeku v tiesni zvlášť, vyplácajú. Migračný biznis s podporou akýchkoľvek protiruských postojov prinášajú najväčšej české neziskovke nemalé peniaze. A samotnému “Pánkovi” možno aj vyzametanú cestičku na Hrad. Aby tak nejako splnil želanie svojho guru Václava Havla, ktorý na jar 2010 vyslovil želanie, aby sa stal budúcim prezidentom práve Pánko.
Občianska spoločnosť čoby mantra
“Pomáhačov” škály Človeka v tiesni je skutočne pestrá. Nejakým spôsobom pôsobí v niekoľkých desiatkach krajín. V Angole bojuje s domácim násilím, v Afganistane s mestskou chudobou a v Kambodži proti vysídľovaniu obyvateľstva. Zlé jazyky však tvrdia, že najmä v bývalých sovietskych republikách plní aj celkom inú funkciu, než je iba pomáhanie miestnym obyvateľom s prírodnými katastrofami. O tom však špekulovať nemienim, pretože k tomu nič konkrétneho v ruke nemám.
Avšak faktom zostáva, že Človek v tiesni sa zďaleka nezaoberá len zabezpečovaním humanitárnej pomoci pre oblasti postihnuté prírodnými katastrofami alebo vojnami. Českou i zahraničnými vládami dotovaná Neziskovka sa neskrývane venuje, a to, ako som napísal vyššie, najmä v bývalých sovietskych republikách, podpore domácej opozície proti vládnucim režimom. Od roku 2013 napríklad podľa informácií na svojom webe pôsobí v Azerbajdžane, kde podporuje “obrancov práv a občiansku spoločnosť”.
Ešte dlhšiu dobu (1998) je Človek v tiesni zainteresovaný v Bielorusku, kde, ako inak, “podporuje občiansku spoločnosť”. O päť rokov neskôr chlapci a dievčatá so srdcom na pravom mieste začali pomáhať na Ukrajine, v roku 2008 potom priamo na Kryme. Ono pomáhanie znamená finančnú podporu konkrétnych médií, právnikov a aktivistov a samozrejme … počkajte si ešte chvíľu … moment …. už to bude, áno, tiež na Ukrajine Človek v tiesni podporuje “občiansku spoločnosť”.
Putin, máme ťa na muške!
Človek v tiesni však operuje aj priamo v jame levovej, teda v Rusku. Ako sa uvádza na webe, v rôznych regiónoch podporuje Pánkova Neziskovka aktivistov už od roku 2009. Autor týchto riadkov si nerobí o Rusku ani ďalších postsovietskych republikách prehnané ilúzie, ale neutíchajúca starosť Človeka v tiesni o občiansku spoločnosť mňa zľahka znervózňuje. V praxi totiž ide o zasahovanie do vnútorných vecí suverénnych štátov. Čie aktivity tak neziskovkári suplujú? Ľúbivé slovko o občianskej spoločnosti a demokracii mi silne pripomínajú rétoriku Georgea Sorosa a tvorcov americkej zahraničnej politiky.
Všetci ešte máme v živej pamäti tragické udalosti na Ukrajine (jeden z mojich textov k ukrajinskej kríze vyšiel napríklad na serveri Neviditeľný Pes, kde vládol legálne zvolený prezident a rovnako tak legálne zvolená vláda. Napriek tomu sa tam “občianska spoločnosť” dala do pohybu a za hlasnej podpory Európskej únie a ľudskoprávnych aktivistov tam došlo k protiústavnej zmene režimu. Prečo by sme mali veriť tomu, že o to isté neusiluje Človek v tiesni (podporovaný kto vie kým) aj v Rusku, Azerbajdžane alebo Bielorusku? (o ňom sa pred tromi rokmi radili chlapci a dievčatá od Pánka aj so spacákovým revolucionárom Rumlom či neomarxistkou Šabatovou).
Dobrá mama sa stará
Nemenej zaujímavé je pôsobenie Človeka v tiesni na domácej scéne. Jeho chápadlá siahajú do kultúry, filmu (ľudskoprávny festival Jeden svet), médií a samozrejme aj politiky (spoluzakladateľ Jaromír Štětina a mnohí ďalší). Medzi firemnými darcami nechýba prakticky žiadna väčšia firma. Menovite ide o Babišov Penam, DHL, IBM, ČSOB a mnohé ďalšie. S Človekom v tiesni chce byť každý za dobre, pretože je úzko prepojený s Českou televíziou, ale aj napríklad s Respektom.
Členkou správnej rady je dcéra hereckého prvorepublikového barda Zdeňka Štěpánka Kristina Taberyová, ktorá v minulých desaťročiach zastávala v Českej televízii najvyššiu funkciu. Keď bol založený v roku 1998 Človek v tiesni ako o.p. s., za verejnoprávne inštitúciu sa podpisovala na úradné dokumenty práve ona a vedľa nej tiež spomínaní Pánek a Štetina. Taberyová sa značne angažovala v tzv. “Televíznej kríze” a samozrejme, že bola na strane “revolucionárov”.
Taberyová pôsobila ako programová riaditeľka aj ako zástupca ČT v Asociácii televíznych organizácií (ATO), ktoré zároveň tiež šéfovala. Momentálne je poradkyňou generálneho riaditeľa Dvořáka. Ak sa dá o niekom hovoriť ako o “šedej eminencii” v ČT, tak je to rozhodne táto dnes už postaršia dáma, ktorá sa dokáže veľmi dobre postarať aj o svoju rodinu. Jej syn Jakub Tabery pracoval v ČT v rokoch 1993 až 2015. V roku 2008 si založil spoločnosť 5Guests a do dneška natáča pre “Kavky” dokumenty.
Druhý syn, Erik Tabery, je od roku 2009 šéfredaktorom Respektu má i vďaka svojej matke dvere na Kavčí hory otvorené. Objavil sa v minulosti hneď dvakrát (2010 a 2013) v relácii Hyde Park, vedľa toho bol hosťom tiež fokus Václava Moravca, pred štyrmi rokmi dokonca vznikla reláciu s názvom Medailónik Erika Taberyho, kde sa syn Kristiny Taberyové vyznával zo svojej lásky ku skautingu. No a 12.11. 2016 vystúpil Erik aj v relácii Historie.cs. Mamička vždy príkladne pomáhala obom svojim chlapcom a nemenej príkladne si vypomáhajú obaja bratia. Jakubova firma 5Guests sa na svojom webe chváli vytvorením audioverziu časopisu Respekt.
Klan Taberyovcov je však zastúpený okrem Českej televízie, Človeka v tiesni a Respektu tiež v Sociologickom ústave Akadémie vied ČR, kde vedie manželka Erika Taberyho Paulína oddelenia “Centrum pre výskum verejnej mienky” (CVVM). Kto vie, ako sa potom upravujú výsledky prieskumov u Taberyovocv doma v skromnom bytíku na Malej strane: -) …. A schválne sa pozrite, ako často v Českej televízii citujú práve CVVM. Áno, asi už tušíte, že veľmi často …
ČT ovládajú neziskovkári a neomarxisti
Oveľa horšie je ale skutočnosť, že svetonázor Českej televízie presne zodpovedá ľavicovému videniu sveta Taberyho a jeho Respektu. Keď si prečítate pár článkov z Respektu, ako by vám pred očami bežalo spravodajstvo a publicistika ČT. Samotný Erik Tabery si urobil pred rokmi svoju knihu “Vládneme, nerušiť”, kde kritizoval koaličnú zmluvu medzi ČSSD a ODS. Dostal za to niekoľko cien a dodnes mnohí opakujú jeho tézu, že práve v tom čase tu začala bujnieť korupcia.
S Erikom Taberym som sa nikdy našťastie nestretol, ale nedávno som sa zamiešal do jednej facebookovej diskusie. Ten nešťastník dával Nemecko ako príklad úspešnej integrácie moslimských utečencov. Ha ha. Pán Erik asi nikdy nepočul o paralelnej spoločnosti a nečítal knihy od Tillo Sarazzina (Nemecko pácha samovraždu), bývalého starostu berlínskej prisťahovaleckej štvrti Neukölln Heinze Buschkowskyho (Neukölln je všade), alebo od policajtky Tanie Kambouri (Nemecko v modrom svetle. Núdzové volanie policajtky). Klasický zaslepený ľavičiar, ktorý odmieta vidieť realitu.
Ale vráťme sa radšej k Človeku v tiesni, kde figuruje vedľa Taberyovej ďalšie zaujímavé meno. V dozornej rade sedí ľavicový aktivista, publicista a bývalý disident Ján Urban, ktorý sa “preslávil” v kauze Diag Human. Táto firma podnikateľa Šťávy sa dlhé roky súdila s Českou republikou a Urban o tejto záležitosti dlhé roky písal, tváril sa ako nezávislý publicista a mnoho priestoru dostával, ako píše niekdajší hovorca ministra zdravotníctva Julínka Tomáš Cikrt (ktorý napísal o celej záležitosť knihu – “Krv a peniaze”), práve v Českej televízii.
Keď však súd konečne vydal rozsudok, tlačovú správu za Diag Human rozoslal práve Jan Urban. Dlhé roky ho pozývala ČT ako nezávislého odborníka, aby sa nakoniec stal Urban mediálnym poradcom a fakticky tiež hovorcom Diag Human. Dokonca o tom tiež vydal knihu z názvom “Tunel plný krvi, aneb kauza Diag Human trochu inak”. Vedľa ČT bola táto rádobyobjektivna aktivizáčná brožúrka propagovaná práve v Respektu, kde už vtedy patril Tabery ku kľúčovým redaktorom.
Zdroje tu sú
Spolupráca Človeka v tiesni, Českej televízie a Respektu je príkladná. Nu a teraz sa nechal potenciálny prezident SR Michal Horáček počuť, že by si rád vzal do svojho tímu práve Urbana. Uvidíme, či sa nakoniec o Urbana nepobije Horáček s nadriadeným Urbana z Človeka v tiesni Pánko ale možno Horáček nakoniec odovzdá štafetu práve Pánkovi a sám vôbec kandidovať nebude. Buď ako buď, ide o ďalší dôkaz toho, že Človek v tiesni je popri neziskovke tiež záujmové zoskupenie, ktorého ambície vedľa pomáhania núdznym siahajú aj do politiky.
Pracovať pre neziskovku Človek v tiesni je prestížna záležitosť, ktorá sa vypláca nielen z hľadiska postavenia v společenosti, ale aj finančne. Díval som sa na ponúkané pracovné miesta a niektoré sú platené vskutku manažérsky. Napríklad ročné prácička v Turecku vám môže priniesť vyše 60 000 korún českých mesačne + ďalšie bonusy. V prípade práce v Sýrii už môže váš mesačný plat presiahnúť až 90 000 korún českých. Čudoval som sa, koľko neuveriteľne odborne znejúcich pracovných pozícii neziskový sektor ponúka. Áno, to by bol život ….
Kým v komerčnom sektore je aj pre odborníkov zložité získať pracovné miesto, neziskového sektora sa žiadna kríza nedotkla. Neziskový sektor sa totiž neriadi prírodnými zákonmi. Aktuálne tak web Človeka v tiesni ponúka cez dvadsať voľných miest v zahraničí a rovnaký počet v Českej republike. Koľko asi z tých 1,5 miliardy korún padne na platy stoviek zamestnancov a spolupracovníkov? Ani sa radšej nechcem pýtať. Musí byť nepredstaviteľné percento. Možno 2/3 ako v neziskovke, kde pôsobí Jan Ruml?
Propaganda dotovaná Európskou úniou
Aby bolo jasno, neverím na konšpiračné teórie. Šéf Človeka v tiesni sa samozrejme nechýba na pravidelných stretnutiach s George Sorosom, na to je pre amerického miliardára príliš malá ryba. Ten sa radšej, ako napríklad v týchto dňoch vo Washingtone, schádza s mocnými politikmi a ďalšími vplyvnými finančníkmi.
Môj článok neprichádza so žiadnymi prevratnými objavmi, iba opisuje ľahko dohľadateľné fakty a dáva ich do súvislostí.
Pokiaľ si mohol kedysi Tabery vo svojej konšpiračnej knižke vyvodiť, že opozičná zmluva medzi ODS a ČSSD započala éru korupcie u nás, prečo by si Provazník nemohol vyvodiť, že rôzne záujmové skupiny ovládajú neziskovku Človeka v tiesni, Českú televíziu a sekunduje im k tomu Bakalov Respekt ? Ako môžeme chcieť od ČT, aby informovala o Európskej únii nezaujato, keď tá posiela každoročne neziskovke založenej ČT desiatky miliónov korún?
Rovnako tak asi nemôžeme čakať od Reportérov investigatívne reportáže o Sorosovi a jeho “charitatívnych” aktivitách po celom svete, ako tomu bolo nedávno napríklad na Prime. Ťažko nám bude Marek Wollner odhaľovať temné zákutia pôsobenia Open Society Foundations (OSF). Previazanosť medzi ČT a Sorosovou OSF, ktoré posielajú peniaze Človeku v tiesni, je očividná. A úprimne povedané, skutočne niekto verí, že dokáže nejaký Pánko, Taberyová a Urban presvedčiť zahraničné vlády, aby im poslali pol miliardy korún?
Brexit a Trump sú nádeje
Bakalov Rešpekt, lobista Diag Human Jan Urban (ašpirant na členstvo v Horáčkovej prezidentskom tíme), rodina Taberyova, Jaromír Štětina, Šimon Pánek, Kocáb, Ruml, Halík a ďalšie známe mená pritom zastávajú jednotný názor na Európsku úniu, migračnú krízu, ukrajinskú občiansku vojnu i napríklad americké prezidentské voľby. Všetci svorne ronili slzy nad brexitem, víťazstvom Trumpa a rovnako budú nariekať, až v Rakúsku zvíťazí Hofer a v Holandsku Wilders.
Svoje liberálne, teda ľavicové, názory ani nijako neskrývajú. Spoločne volajú po “viac Európy, multikulturalizmu, politickej korektnosti, reguláciách, svojich odporcov zhodne označujú za populistov, extrémistov, xenofóbov a islamofóbov. Majú plné ústa demokracie a slobody, ale beda, keď ich kandidát nezvíťazí. To hneď označia voliča za barana a nevzdelanca a zvolávajú svojich naivných (a iste veľmi vzdelaných) priaznivcov na demonštrácie. Šírenie neomarxistickej propagandy je nakoniec oveľa nebezpečnejšou, než ich kšeftovanie s verejnými peniazmi a faktická “privatizácia” verejnoprávnej inštitúcie.
Ako, našťastie, ukázalo britské referendum a prezidentské voľby v USA, proti vôli voličov nakoniec nič nezmôžu ani propagandistické médiá a ľudskoprávny aktivisti financovaní Sorosom. Avšak ani cez tieto čiastkové úspechy “normálnosti” ešte nie je zďaleka vyhraté. Organizmus spoločnosti je natoľko napadnutý neziskovkárským morom, že bude prípadná liečba trvať desiatky rokov. A to pôjde ťažko v prípade, že v Českej republike i naďalej vládnu socialisti a oligarchovia.
Josef Provazník
Článok pôvodne vyšiel na stránke eportal.parlamentnilisty.cz
PS: Ruská televízia TVC vlastnená moskovskoú radnicou odvysielala dokument, v ktorom obviňuje túto Českú organizáciu Človek v tiesni zo špionáže a obchodu s humanitárnou pomocou na Východe Ukrajiny. Zástupcovia organizácie to odmietajú. Proruské úrady v Donecku pred pár dňami Človeku v tiesni odobrali akreditáciu.