Damask 6. decembra 2017 (HSP/Politikus/Foto:TASR-Ronen Zvulun/Pool Photo via AP)
Ilja Novickij na portáli Politikus reagoval na porušovanie medzinárodného práva zo strany Izraela, ktorý ostreľuje bez vypovedania vojny územie iného zvrchovaného štátu.
Izrael ostreľoval sýrske územie, pretože sa mu nepáči aktivizácia Iránu v Sýrii takisto vníma rozmach proxy iránskych síl v Palestíne. Izraelské rakety dopadli na lokality Jafur, Deeiraž a Džamarija v severozápadnej časti Damasku a takisto zasiahli vedecko-výskumné centrum na západnom okraji Damasku, ktoré Izraelci označili ako centrum pod kontrolou Iránu. V decembri 2017 už ide o druhé ostreľovanie sýrskeho územia zo strany Izraela.
Izrael motivuje k útokom na juhu Sýrie z územia Izraela a Libanonu údajná iránska hrozba. Izrael je nespokojný s rozvíjaním rusko-iránskych kontaktov a súbežne s tým rastie protiiránska rétorika izraelských politikov. Izraelská nervozita vzrástla v septembri 2017, kedy začala sýrska armáda a jej spojenci čistiť teroristické bandy pri brehu Eufratu a v poslednom období sa izraelský negatívny vzťah prehlbuje aj voči Rusku, ktoré donedávna izraelská propaganda vykresľovala ako záchrancu židovstva na Blízkom východe.
Skrytý konflikt Ruska a Izraela sa začal ešte v lete, kedy izraelský premiér Netanjahu začal brojiť proti rusko-americkej dohode o vytvorení juhozápadnej zóny deeskalácie napätia v Sýrii. Na vzniku tejto zóny sa dohodli Putin a Trump na summite G-20 v Hamburgu. Netanjahu namiesto tohto plánu požadoval voviesť na Golanské výšiny americké vojská, odstrániť ruskú vojenskú políciou, pretože podľa Netanjahuových slov Rusi nebudú zdržiavať aktivity Hizballáhu a proiránskych skupín.
Od leta postupne izraelskí jastrabi začali čoraz častejšie vystupovať proti rastu iránskeho vplyvu v Sýrii. Napríklad generál major izraelskej armády Jakov Amidror vyhlásil, že v regióne nevidí žiadne sily, ktoré by boli schopné zastaviť útok Tel Avivu voči Sýrii.
Náčelník generálneho štábu izraelskej armády Hadi Aizenkot pohrozil, že nedopustí rast iránskeho vplyvu v Sýrii a Avigdor Lieberman, ruskojazyčný minister obrany Izraela vyzval nedopustiť prerod Sýrie na “iránsku pevnosť, namierenú proti Izraelu”.
Mediálne ilúzie o tom, že Moskva je garantom bezpečnosti Izraela sa teda postupne začali rúcať. Svoj vzťah k ruskej kampani v Sýrii vyjadrila otvorene Sima Šajnová, dôstojníčka Mossadu, ktorá oznámila, že Izraelu sa nepáči to, že Rusko sa rozhodlo zachrániť Asada. Ešte tvrdšie vyhlásenie odznelo zo strany ministerky justície Izraela Aelet Šakedovej, ktorá vyhlásila, že “Ak chce Putin Prežiť, mal by robiť to, čo mu prikáže Izrael”.
Tieto provokatívne izraelské vyhlásenia na ruskú adresu odzneli na konci septembra, kedy sa v Sýrii uskutočnil úspešný prielom pozícii ISIS na Eufrate, deblokácia provincie Deir ez Zor. Ruské masovokomunikačné prostriedky tieto izraelské vyhlásenia prešli mlčaním, pritom Aelet Šakedová, ktorá je blízkou spolupracovníčkou Netanjahua je známa svojimi brutálnymi vyhláseniami na adresu Palestíncov, takže si už vyslúžila aj prezývku “kráska Tretej ríše. V minulosti z jej úst odznelo aj to, že treba zabíjať palestínske deti a ich matky, pretože z “háďat môžu vyrásť len zmije”.
Prejavy nenávisti vzrástli u izraelských politických elít na základe výsledkov ruskej misie v Sýrie. Pred očami izraelských politikov sa totiž rúca plán totálnej balkanizácie Blízkeho východu s rozčlenením Iraku, Sýrie, vytvorenia Kurdistanu. Tento plán Židia pripravovali celých 35 rokov a po 2 rokoch ruského pôsobenia sa izraelský plán ocitol v troskách. Postupne sa oslabujú aj izraelské možnosti pokračovať v nepredstaviteľnej genocíde a holokauste Palestíncov, pretože ochranu Palestíncov preberá na svoje plecia Irán.
Predstavy izraelskej a americko-sionistickej lobby v USA a Izraeli sa tak rúcajú, momentálne určujú pravidlá hry Rusko a jeho spojenci. Elitám Izraela neostáva nič iné, len sa pustiť do otvoreného boja, aby zachránili svoje postavenie a predstavy. Už sa nebudú môcť skrývať za rôzne zástupné a proxy armády, zložené z rôznych skupín protiasadovskej opozície, pretože tieto skupiny už nemajú k tomu dostatočný mocenský potenciál. Situácia sa vyvíja smerom k vytvoreniu nového Palestínskeho štátu.
Vojenská agresia Izraela proti Sýrii komplikuje proces mierovej regulácie konfliktu a môže vyústiť do rozhodných nezhôd s Iránom, ktorý sa rozhodol riešiť palestínsku otázku. Tá sa vznikom ISIS odsunula na veľkú radosť Izraela na druhú koľaj. Dnes, keď už ISIS ako reálna sila neexistuje, Irán oživuje možnosť znovuobnoviť politické rokovania o obnovení palestínskej štátnosti.
Ilja Novickij