Môj profil 
Predplatné
Bratislava 14. októbra (TASR) – Život a dielo svetoznámeho slovenského architekta, emigranta Ladislava Eduarda Hudeca (1893-1958), predstavuje prvá kniha o ňom v rodnom jazyku. Pod názvom Po stopách architekta L. E. Hudeca ju napísala historička architektúry Klára Kubičková s kolektívom. Vyšla v neziskovej organizácii Centrum architekta L. E. Hudeca (C.A.L.E.H.) s podporou Úradu vlády SR v programe Kultúra národnostných menšín.
"Vydali sme ju na počesť 120. výročia narodenia a 55. výročia úmrtia tejto osobnosti, aby sme ju zdokumentovali, dostali viac do povedomia verejnosti a šírili veľké Hudecovo posolstvo. Problémom bolo získať aktuálnu podobu objektov, ktoré boli rekonštruované k svetovému Expu v Šanghaji. Tie nám poskytol architektov vnuk Ervín Hudec z USA," prezradila Kubičková na nedávnej prezentácii knihy v Spolku architektov Slovenska v Bratislave.
Podľa nej príbeh tohto architekta je podivuhodný a vzrušujúcou históriou jedného plodného života, ktorý vyústil do monumentálneho stavebného diela v dnes 23-miliónovej čínskej metropole Šanghaj. Vydaniu vyše 140-stranovej populárno-vedeckej knihy predchádzal výskum v rôznych archívoch, cirkevných matrikách, katastrálnych úradoch a súkromných rodinných dokumentoch vo viacerých krajinách. Meno architekta Hudeca bolo v rodnej krajine 90 rokov neznáme. Pred odchodom na front prvej svetovej vojny bol čerstvým absolventom Uhorskej kráľovskej technickej univerzity v Budapešti. Okrem kaplnky v kúpeľoch Vyhne, ktorú projektoval ako študent v roku 1913, nezanechal na Slovensku žiadne dielo.
Z ruského zajateckého tábora sa mu podarilo utiecť do Šanghaja, kde pôsobil od roku 1918 do 1947. Po druhej svetovej vojne sa musel s rodinou opäť zachrániť útekom tentoraz na západ. Najskôr do Európy a potom do USA, kde prežil záverečných 10 rokov. Jeho staviteľské úspechy publikované vo svetových odborných časopisoch nevzbudili ohlas v rodnej krajine. Ďalším dôvodom nezáujmu o dielo Hudeca bol odchod členov jeho pôvodnej rodiny zo Slovenska do Maďarska začiatkom 20. rokov. Tak v jeho rodnej krajine nezostala dokumentácia ani rodinná pozostalosť. Negatívom bola aj skutočnosť, že Hudec a jeho rodinní príslušníci v západnej Európe, Kanade a USA boli považovaní za emigrantov, o ktorých sa po dlhé desaťročia nesmelo publikovať.
"Aj v Číne bola spoločenská situácia taká, že sa meno Hudeca nespomínalo. Bolo spojené s pôsobením kapitalistov, koncesionárov so západnej Európy a USA. Až po 90. rokoch, keď sa znovu objavili tieto hodnoty architektúry, ktoré po rekonštrukcii teraz slúžia pre potešenie bohatého turistického ruchu. Ním navrhnuté domy sa stávajú chránenými pamiatkami, vychádzajú o nich knihy, o Hudecovi sa učia v šanghajských školách. V roku 2008 tam prvýkrát usporiadali Hudecov rok, kde boli aj naši odborníci a štátnici. Tohtoročný bedeker sprevádza turistov po 35 Hudecových budovách," uviedla pre TASR Kubičková.
Hudecov rok bol tiež impulzom pre následné výstavy v Banskej Bystrici a Bratislave, i záujem o najznámejšieho Slováka v Číne. Dôsledkom toho je aj vlani založená organizácia C.A.L.E.H. v Banskej Bystrici a spomínaná kniha. Čitateľ sa v nej dozvie o koreňoch Hudecovej rodiny, jej zázemí a definitívne uzatvára polemiku okolo pôvodu architekta, čo potvrdzuje genealogička Eva Furdíková na základe matričných listín. Okrem obsiahleho textu v slovenčine, maďarčine a angličtine obsahuje 156 aktuálnych a dobových fotografií. Medzi nimi Hudecov rodný dom v centre Banskej Bystrice a v Šanghaji Park Hotel, Union Brewery, Grand Theater, American Club, Moore Memorial Church a iné kostoly, či banka, nemocnica, škola, študentský domov, rodinné vily aj iné stále funkčné objekty.
Ladislav E. Hudec zomrel 26. októbra 1958 na srdcový infarkt v kalifornskom Berkeley. Od roku 1970 sú jeho telesné pozostatky na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici.
UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukové záznamy
.jpg)
.jpg)
