Štokholm 3. marca 2017 (HSP/Foto: TASR/AP-Virginia Mayo)
Branná povinnosť sa bude od 1. júla týkať oboch pohlaví, mužov aj žien narodených v roku 1999, aby doplnili rady nedostatočného počtu dobrovoľných vojakov, pretože Švédsko okrem iného pociťuje zvýšenú vojenskú činnosť v Pobaltí
V roku 2010 švédska stredo-pravá vláda zrušila brannú povinnosť po viac ako 100 rokoch s tým, že cielený nábor dobrovoľníkov by zvýšil kvalitu armády, ktorá údajne klesla o viac ako 90 % od konca studenej vojny.
Terajšia vláda sociálnych demokratov a Zelených však najnovšie prijala opatrenia odporúčané v správe ešte v septembri minulého roka a okolo 100 000 mužov a žien narodených v rokoch 1999 a 2000 má byť vyzvaných vyplniť dotazníky pre nábor. Z nich okolo 13 000 má byť vyzvaných na konanie vojenského odvodu, z ktorých asi 4 000 sa vyberie pre základný vojenský výcvik v roku 2018 a 2019.
“Videli sme, že naše jednotky nemohli byť obsadené na základe dobrovoľnosti. Rozhodnutie muselo byť prijaté na doplnenie systému (dobrovoľníkov), čo je dôvod, prečo sme znovuaktivovali odvod,” vysvetlil švédsky minister obrany Peter Hultqvist s tým, že takýmto krokom krajina reaguje aj na zhoršujúce sa bezpečnostné prostredie v Európe: “Sme v situácii, keď si Rusko pripojilo Krym. Robia viac cvičení v našej bezprostrednej blízkosti.”
Švédsko nie je členom NATO, ale uzavrelo partnerstvo organizácie pre mier programu, ktorý sa začal v roku 1994 k rozvoju vojenskej spolupráce medzi NATO a tretími krajinami.
Stalo by sa tak len druhou krajinou v Európe, kde je branná povinnosť a vojenská služba povinná aj pre ženy rovnako ako u mužov. “Je veľmi dôležité zdôrazniť, že vojenská služba je určená pre dievčatá a chlapcov. Je dôležité, aby armáda mala profil rodovej rovnosti,” dodal minister.
17-ročná Sofia Hultgrenová pre agentúru Reuters povedala, že víta znovuzavedenie vojenskej služby, ale profesionálna kariéra vojačky ju neláka podobne ako asi väčšinu mládeže, pretože sa to zdá byť “staromódne” a navyše “existuje toľko iných zábavných vecí”.
Podľa údajov zo Štokholmského medzinárodného ústavu pre výskum mieru švédske vojenské výdavky klesli z 2,5 % HDP v roku 1991 na 1,1 % v roku 2015.
Povinné vojenské odvody sa zrušili vo viacerých európskych krajinách, hlavne na západe. Avšak v Škandinávii a vo východnej Európe sa udržali, ako v Dánsku, Nórsku, Fínsku, Estónsku, Litve, Bielorusku, Moldavsku, či na Ukrajine. V južnej Európe stále majú brannú povinnosť Cyprus, Grécko a Turecko. Rakúsko a Švajčiarsko vyžaduje od občanov aj povinnú vojenskú službu trvajúcu 6 mesiacov a 262 dní. Nemecko zrušilo brannú povinnosť v júli 2011, ale vlani prijalo opatrenia s cieľom obnoviť odvody v prípade núdznej potreby.