Bratislava 1. decembra 2014 (TASR/HSP/Foto:TASR)
Podľa Lajčáka nebol pri diskusii o stratégii ľudských práv nik vylúčený, ale to neznamená, že hlasy proti stratégii boli vzaté do úvahy
Celoštátna stratégia ochrany a podpory ľudských práv v SR pôjde na rokovanie vlády. Členovia Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť ju dnes odsúhlasili. Príprava stratégie trvala tri roky.
“V dejinách SR ešte nebol schválený dokument, ktorý prešiel tak širokou verejnou diskusiou, ku ktorému bolo také obrovské množstvo sedení a taká urputná snaha nájsť kompromisné riešenie,” uviedol po skončení rokovania predseda rady a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Podľa jeho slov nebol nikto z diskusie o stratégii vylúčený.
Pri hlasovaní nebol nikto z členov rady proti, traja sa zdržali hlasovania. “Slovensko nemá rámcový dokument ľudskoprávneho charakteru, táto stratégia je prvým takýmto dokumentom,” zdôraznil Lajčák. Úlohu vypracovať Celoštátnu stratégiu ochrany a podpory ľudských práv v SR si uložila vláda Ivety Radičovej ešte v roku 2011.
Námietky voči schválenej stratégii majú aj štátne inštitúcie, či mimovládne organizácie
K finálnej verzii dokumentu vyjadrilo svoje kritické stanovisko aj niekoľko vládnych inštitúcii. Ministerstvo zdravotníctva kriticky hodnotí návrh v prílohe č. 8 týkajúcej sa práv LGBTI osôb. Zdôvodňuje to tým, že ak by pri darovaní krvi bola v dotazníku vypustená otázka či mal muž za posledný rok sexuálny styk s mužom, mohlo by to vážne ohroziť zdravotný stav občanov SR.
Podľa Generálnej prokuratúry „materiál po obsahovej stránke nepredstavuje ucelenú stratégiu, ani koncepciu, analýzu, či rozbor. Obsahovo nenapĺňa osnovu danú názvami jednotlivých častí a nemá zrozumiteľný záver. Obsahuje množstvo nesúrodých, neusporiadaných, aj bezobsažných fráz“.
Úrad vlády uvádza, že navrhovaná stratégia má zúžený pohľad na problematiku podpory a ochrany ľudských práv. Podľa neho by mal dokument obsahovať „neutrálne odporúčania systémového a koncepčného charakteru zahŕňajúce ochranu a podporu ľudských práv v celej svojej šírke, vrátane hospodárskych a sociálnych práv.“ Úrad tiež kritizoval inštitucionálnu bázu ochrany a podpory ľudských práv. Tá je podľa neho v predmetnom materiály neurčitá a nedostatočne korešponduje s programovým vyhlásením vlády. „Predmetný materiál zotrváva na predstave, že jediným reprezentantom občianskej spoločnosti je časť neziskového sektoru …“
Najväčší počet pripomienok vzniesli mimovládne organizácie. Avšak nebola akceptovaná ani jedna z tých, ktorú podali MVO obhajujúce tradičné hodnoty.
Fórum živote vo svojej hromadnej pripomienke uviedlo, že nesúhlasí s tzv. „triedením ľudských práv“. Predsedníčka Fóra života Marcela Dobešová uviedla „Základom všetkých práv je právo na život, pretože bez neho nemôže človek poznať, ani vykonávať žiadne zo svojich práv.“ FŽ poukazuje na to, že pojem rod a rodový, ktorý Stratégia obsahuje, nie je konsenzuálnym pojmom ani v SR ani v Európe. „Zamieňanie rovnosti mužov a žien za rodovú rovnosť vnáša neistotu, či ide o rovnosť dvoch rodov alebo viacerých, čím sa popiera vedecká pravda o existencii dvoch pohlaví,“ vysvetľuje Mária Raučinová a upozorňuje, že používanie slova rod automaticky predpokladá odlíšenie od biologického pohlavia a spochybňovanie celistvosti ľudskej bytosti. FŽ navrhuje vypustiť zo Stratégie prílohu Práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych ľudí (LGBTI), pretože „spochybňuje univerzálnosť ľudských práv samotnou svojou podstatou“. Podľa hromadnej pripomienky FŽ, „ak bude LGBTI stále zdôrazňovať osobitosť svojich práv a ich zakotvenie v rôznych predpisoch, bude to znamenať vyčlenenie jednej skupiny ľudí nad iné skupiny.“
Hromadná pripomienka Spoločenstva Ladislava Hanusa (SLH),- ktorá mimochodom obsahuje až 154 konkrétnych pripomienok, z toho 105 zásadných, – konštatuje, že materiál obsahuje napriek ročnému procesu tvorby toľko formálnych a vecných chýb, že nie je predstaviteľné, aby bol v takomto stave posunutý na ďalšie schvaľovanie vládou. SLH kritizuje fakt, že prílohy zavádzajú svoju vlastnú terminológiu, ktorá je nekompatibilná s inými časťami dokumentu. Jedna z hlavných výhrad sa týka toho, že v Stratégii chýba rozpracovanie ľudskoprávnych tém, ktoré nie sú uzavreté a spôsobujú problémy, ale „pravdepodobne nepasujú do ideologických cieľov tvorcov Stratégie – napr. právo na informácie, alebo právo na výhradu vo svedomí.“ Viacerým vyhláseniam návrhu vládneho dokumentu podľa SLH chýba analýza a sú postavené len na emocionálnych dojmoch úzkej časti slovenskej verejnosti; napríklad dojem, že inak sexuálne cítiaci ľudia sú na Slovensku diskriminovaní, pričom súdy žaloby na takýto typ diskriminácie neevidujú.
Podľa Antona Chromíka z Aliancie za rodinu, okrem toho, čo v Stratégii je, je ešte podstatnejšie to, čo v stratégii chýba. „Podľa prieskumu na Slovensku je pre ľudí po zdraví tou najdôležitejšou hodnotou rodina. Rodina v našej krajine veľmi súrne potrebuje pomoc. Rozpadá sa nám okolo 50 % manželstiev. Toto má veľký vplyv na deti a budúcu generáciu. Manželia potrebujú pomoc a podporu v týchto situáciách,“ uvádza Chromík a dodáva, že Aliancia za rodinu by uvítala, keby Stratégia bola prierezovo zameraná práve na rodinu: „Family mainstreaming je to, čo môže spoločnosť zachrániť.“
Podľa podpredsedu Fóra kresťanských inštitúcií (FKI), Pavla Kosseya tento dokument podporuje nástroje na šírenie rodovej ideológie a na rozširovanie nadštandardných práv pre osoby s homosexuálnymi sklonmi. Súčasne poznamenal: „Vôbec sa nebránime riešeniu problémov týchto osôb, ale je ich treba riešiť otvorene na základe ideologicky nepodfarbeného dialógu.“
Sú to iba niektoré z námietok mimovládnych inštitúcii. Celkovo ich bolo vznesených až 319.
Pripomienky mala aj konferencia biskupov Slovenska
Konferencia vo svojom stanovisku na margo stratégie uviedla: „Žiadali sme, aby Stratégia umožnila financovať len konkrétne programy na pomoc ohrozeným skupinám, nie vytvárať samostatnú rozpočtovú kapitolu či osobitný úrad na agendu ľudských práv alebo zneužiť tento dokument na prípravu akčných plánov a ďalších dokumentov. Žiadali sme, aby sa dokument venoval aj náboženskej slobode, ochrane života od počatia po prirodzenú smrť, aby neobsahoval rodovú ideológiu a nezavádzal tak viacero rodových identít. Taktiež sme mali zásadnú pripomienku, aby bol dokument predložený bez príloh. Nakoľko naše pripomienky boli odmietnuté, máme vážne obavy, že Stratégia ľudských práv má slúžiť najmä ako trójsky kôň na presadzovanie tzv. práv LGBTI osôb (lesby, geyovia, bisexuáli, transrodoví ľudia a intersexuáli) a šírenie rodovej ideológie. Trváme na tom, že prílohy v súčasnej podobe nemôžu byť súčasťou tohto dokumentu, ani ako informatívny materiál. Takýto dokument nemožno akceptovať.
Stratégia by mala pomôcť ľuďom pri presadzovaní ich vlastných ľudských práv, no smutnou pravdou zostáva, že jej súčasťou nie je priznanie práv nenarodeným deťom, pomoc pre mnohopočetné rodiny, či pre tehotné ženy v núdzi alebo možnosť uplatniť si výhradu vo svedomí. Namiesto toho sa vo veľkej miere, ako na to upozornili vo svojich pripomienkach mimovládne organizácie, ale aj Konferencia biskupov Slovenska, venuje problematike práv LGBTI menšín a rodovej ideológie.
mž
0.0°C
.jpg)
