Slovinsko týmto krokom prejavuje vážnosť a dôležitosť vodných zdrojov a chce týmto dosiahnuť, aby prístup k pitnej vode bol základným právom všetkých občanov a aby sa z nej nestala komerčná záležitosť.
64 poslancov z 90-členného slovinského parlamentu súhlasilo a nikto nebol proti, aby do ústavy boli doplnené slová o tom, že “každý má právo na pitnú vodu”. Ústavný článok má po novom znieť takto: “Vodné zdroje predstavujú verejný záujem, ktorý je spravovaný štátom. Vodné zdroje primárne a trvalo slúžia na zásobovanie občanov pitnou vodou a domácnosti vodou, a v tomto zmysle nie sú obchodnou komoditou.”
Podľa agentúry AFP sa hlasovania zdržala stredopravá opozičná Slovinská demokratická strana (SDS), podľa ktorej zmena nebola nutná a sledovala len zvýšenie podpory publicity. Premiér Miro Cerar, ktorý sa výrazne zasadzoval o tento zákon, hovorí o vode ako o “tekutom zlate 21. storočia”, a tak ju treba chrániť “na najvyššej právnej úrovni”.
“Slovinská voda má veľmi dobrú kvalitu a v budúcnosti bude určite terčom cudzích krajín a chúťok medzinárodných korporácií. V budúcnosti sa postupne stane čoraz cennejšou komoditou, tlak sa bude zvyšovať a my sa nesmieme jej vzdať,” vyhlásil slovinský premiér.
Slovinsko je tak prvou krajinou Európskej únie, ktorá vložila do svojej ústavy právo na vodu. Samotná Európska únia v roku 2014 vylúčila dodávky vody a riadenie vodných zdrojov z pravidiel európskeho vnútorného trhu, aj vďaka úspešnej iniciatíve občanov členských krajín, ktorí zozbierali viac ako jeden milión podpisov.
Podľa Rampedre (online Stála svetová správa o práve na vodu) zaviedlo ústavnú ochranu vody už 15 ďalších krajín po celom svete. Začiatkom tohto roka Slovinsko navyše dostalo ako prvé na svete označenie “zelená krajina” a jej hlavné mesto Ľubľana získalo v roku 2016 titul “Európske zelené mesto”.
Amnesty International však podotýka, aby nový zákon bol aplikovaný aj na 10000-12000 Rómov žijúcich v Slovinsku, z ktorých “mnohým je odopretá aj minimálna úroveň prístupu k vode a k hygienickým zariadeniam”.