Užhorod 20. októbra 2016 (HSP/Foto:rian.com.ua)
Na zasadaní parlamentu Zakarpatskej oblasti Ukrajiny, ktorá je východným susedom Slovenska, poslanci väčšinou hlasov rozhodli o samostatnej ekonomickej politike oblasti. Vo vyhlásení sa hovorí, že „vychádzajúc z výsledkov referenda z roku 1991 o vytvorení samosprávneho územia má Zakarpatie úmysel autonómne nadväzovať ekonomické vzťahy so zahraničnými štátmi a s ich regiónmi“.
V rozhodnutí sa okrem iného podotýka, že oblastná štátna administratíva, výkonný aparát oblastnej rady, orgány miestnej samosprávy musia prijať praktické opatrenia na naplnenie programu spolupráce s regiónom Oberfranken v nemeckom Bavorsku, na prípravu projektov v oblasti vodného hospodárstva, ekológie, investícií, dopravy a infraštruktúry a tiež turizmu..
Bývalý primátor Užhorodu a teraz poslanec Zakarpatskej oblastnej rady Sergej Ratušňak povedal, že týmto krokom zakarpatského parlamentu „bol prijatý kurz na uskutočnenie ustanovení referenda z roku 1991“. Ratušňak pripomenul, že to bolo referendum „o samosprávnom teritóriu“, „teda o ekonomickej autonómii“. Ratušňak tiež hovorí, že „ustanovenia referenda zahŕňajú právo oblasti nadväzovať samostatné vzťahy vo sfére zahraničnoekonomickej činnosti. A hľa – Zakarpatská oblasť už pracuje na programe priamej ekonomickej spolupráce s regiónom Oberfranken v Nemecku,“ poznamenal bývalý primátor Užhorodu, mesta ležiaceho priamo na hranici so Slovenskom.
Len pred niekoľkými dňami predseda Zakarpatskej oblastnej rady Michail Rivis nevylúčil, že Zakarpatie sa môže osamostatniť. Ešte predtým zakarpatskí poslanci vyzvali Ukrajinu, aby poskytla oblasti autonómiu aspoň po 25 rokoch ignorovania výsledkov referenda, v ktorom za autonómiu oblasti v roku 1991 hlasovalo vyše 78% hlasujúcich.
Dnešná Zakarpatská oblasť Ukrajiny bola po stáročia spolu so Slovenskom súčasťou Uhorska a v období medzi dvoma svetovými vojnami pod názvom Podkarpatská Rus súčasťou Československa so svojou hymnou i s právom na autonómiu, svoj snem i vládu, čo sa však – ako i Slovensku – podarilo uskutočniť až v októbri 1938.
Ako zaujímavosť možno uviesť, že 22. 12 2009 väčšina poslancov parlamentu Zakarpatskej oblasti – 46 zo 76 prítomných odhlasovalo ako hymnu oblasti práve hymnu Podkarpatskej Rusi s názvom Podkarpatskije Rusiny, ktorá sa v období medzi dvoma svetovými vojnami hrala ako v poradí posledná časť československej hymny. Na Ukrajine udalosť vyvolala škandál, a napokon táto hymna zatiaľ nebola oficiálne potvrdená. Hymna Podkarpatskije Rusiny je v každom prípade originálna aj tým, že je to v súčasnosti jediná hymna na svete, v ktorej sa priamo spomína ruský národ. Ten sa nespomína dokonca ani v hymnách Ruskej federácie, či Bieloruska, tobôž dnešnej Ukrajiny. Slová z hymny Zakarpatskej oblasti – Podkarpatskej Rusi: „Je želaním ruských vodcov, ruský nech žije národ, prosíme Boha Najvyššieho, nech podporí Rusa a dá časy lepšie.“ V origináli: „Želanije russkich vožď, russkij da živet narod, prosim Boha Vyšňaho, da podderžit russkaho i dast veka lučšaho.“
Najpočetnejšiu časť obyvateľov Zakarpatskej Rusi tvoria Rusíni s obvykle proruskou orientáciou, hoci aj väčšina z nich má v pasoch po desaťročiach násilnej ukrajinizácie formálne uvedenú ukrajinskú národnosť. Slovo Rusin sa považuje za prastaré synonymum slova Rus a uvádza sa už v letopisoch z 10. storočia. Podobne aj iné pomenovania národností s koncovkou –in, ako Slavjanin, Serbin, Bolharin, Turčin sa považujú za staré formy pomenovaní Slavjan – Slovan, Serb – Srb, Bolhar – Bulhar a Turok – Turek. Prídavné meno tvorené od slova Rusin po stáročia nebolo rusinskij – rusínsky, ale russkij – ruský. Západné mocnosti sa po stáročia snažili odtrhnúť najzápadnejšiu časť ruského národa od zvyšku národného celku, a to aj s pomocou prekrucovania gramatiky. Tak, ako sa od tvarov Slavjanin a Serbin netvorili prídavné mená slavjaninskij a serbinskij, ale slavjanskij a serbskij, tak sa aj z tvaru Rusin netvorilo prídavné meno rusinskij, ale russkij.
Dôkazom tejto skutočnosti sú aj pomenovania mnohých obcí na východnom Slovensku. Viaceré z nich majú v svojom názve slovo Ruský, Ruská, Ruské – napríklad Ruská Poruba, Ruský Kazimír, Ruská Voľa nad Popradom, Ruská Kajňa, Ruská Bystrá, Ruská Volová, Ruská Nová Ves, Ruská… Ani jedna obec na Slovensku však nemá v názve slovo Rusínsky, Rusínska, Rusínske, a už vôbec nie Ukrajinský, Ukrajinská, Ukrajinské.
Na videu si môžete vypočuť poslednú časť hymny prvej Československej republiky, hymnu Podkarpatskej Rusi s názvom Podkarpatskije Rusiny
Vladimír Mohorita
0.0°C
.jpg)
