Slovenskí politici sa v otázke kvót určených pre Slovensko rozchádzajú

❚❚

Bratislava 12. júna 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

 

Podľa Lajčáka sa povinné kvóty nedajú vykonať v podmienkach Schengenu

Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák nechce vidieť zavedenie povinných kvót na relokáciu migrantov ako nejakú zámienku do budúcna pre zrušenie slobody pohybu ľudí v Európskej únii. Reagoval tak na aprílový návrh Európskej komisie (EK).

.
Na snímke minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák
Na snímke minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák

“Nie sme proti solidarite, ale povinné kvóty nie sú riešením a nie sú vykonateľné v podmienkach Schengenu. Ak by sme súhlasili s kvótami a s tým, že budeme garantovať, že po dobu niekoľkých rokov budú títo ľudia na Slovensku, tak odtiaľ je len pol kroka k tomu, aby niekto prišiel s nápadom, že musíme monitorovať hranice a postupne ani nebudeme vedieť ako a zistíme, že Schengen kvôli tomu neexistuje,” priblížil.

Poukázal na to, že únia prijíma rozhodnutia na základe diskusií, ktoré na túto tému práve prebiehajú. Hovoriť o nej budú ešte ministri zahraničných vecí a vnútra, pričom to bude jedna z dominantných otázok na najbližšej Európskej rade, ktorá sa uskutoční 25. až 26. júna. Tá totiž musí schváliť predstavenú iniciatívu EK.

.

 

Zo solidarity by sme sa mali postarať o prvú várku utečencov, tvrdí Šebej 

Hoci zavedenie povinných kvót ako princíp odmieta, na druhej strane je presvedčený o tom, že Slovensko sa dokáže postarať o 785 utečencov, ktorí by na základe prerozdeľovacieho kľúča Európskej komisie (EK) mali prísť na jeho územie. Má ísť o žiadateľov o azyl pôvodom zo Sýrie a Eritrey. “Je to znak solidarity a určite to nie je také množstvo, s ktorým by sme si nevedeli poradiť,” uviedol predseda zahraničného výboru NR SR František Šebej (Most-Híd)

Samotný návrh EK nepovažuje za dobrý, pretože kvótami sa, ako poznamenal, odsúva riešenie problémov, ku ktorému aj tak v budúcnosti bude musieť Európska únia dospieť. “Keďže tí ľudia sú už reálne v Grécku a Taliansku, tak z čisto ľudskej solidarity a morálnych dôvodov by sa Slovensko malo vedieť o nich postarať,” myslí si napriek tomu, že podľa neho ide o ľudí, ktorí nebudú mať ambíciu zostať v SR.

Šebej nemá problémy s príchodom prvej várky žiadateľov o azyl, ktorí sa už nachádzajú v Grécku a Taliansku, a majú sa na základe komisiou navrhovaných kvót relokovať do ďalších štátov únie. “Rozhodne sa však treba postaviť proti tomu, aby sa utečenci mechanicky prerozdeľovali, pretože nie všetky členské krajiny sú rovnaké a nie všetky sú kultúrne pripravené na to, aby absorbovali utečencov. Väčšina krajín strednej a východnej Európy vôbec nemá skúsenosti s africkými prisťahovalcami a tie kultúrne modely sú nekompatibilné,” zdôraznil s tým, že slovenská diplomacia by mala dôrazne odmietnuť relokáciu ako pravidlo EÚ.

.

Aj keď sa proti príchodu týchto utečencov zdvihla na Slovensku vlna odporu, podľa Šebeja nie je vhodné hneď všetkých označiť xenofóbnou a rasistickou nálepkou. “Hoci u niektorých je to jednoznačne xenofóbny a rasistický motív, u iných je to akási úzkosť zo zmeny prostredia spôsobená nekompatibilnými komunitami. Je to inštinktívna obava, ktorej celkom dobre rozumiem,” podotkol.

Myslí si tiež, že Európa nedokáže absorbovať ani uživiť obrovské masy ľudí, ktoré utekajú z Afriky pred rozvratom vo svojich krajinách a ekonomickou mizériou. “Európa jednoducho bude musieť nájsť nejaký spôsob ako zabrániť takémuto prílevu a zabezpečiť im akceptovateľný život tam, odkiaľ prichádzajú,” konštatoval. Do skupiny ekonomických migrantov však nezaraďuje kresťanov zo Sýrie. “Tí utiekli zo svojej krajiny, lebo im išlo o holý život,” upozornil Šebej.

 

Nútená internácia utečencov podľa Blahu  ide proti princípu humanizmu

Predseda výboru pre európske záležitosti Ľuboš Blaha (Smer-SD) si myslí, že Slovensko nie je xenofóbne ani nie je proti utečencom. “Chceme im pomôcť, ale na druhej strane si realisticky uvedomujeme, že to môže mať aj konzekvencie na slovenskú spoločnosť, ktorá je relatívne konzervatívna, a tým by to mohlo viesť k nárastu extrémizmu.”

.

Slovenská spoločnosť podľa neho ešte nie je na migrantov pripravená. Ako poznamenal, ide o postupný proces, ktorý v iných západných európskych krajinách trval desaťročia. “Treba s tým pracovať a vytvárať väčší priestor pre toleranciu a otvorenosť v slovenskej spoločnosti, ale to nemôže spraviť diktát Bruselu povinnými kvótami,” upozornil s tým, že ten vytvára byrokratický moloch, ktorý má zastaviť nielen slobodnú vôľu utečencov, ale navyše vznikla situácia, keď krajiny, ktoré nesúhlasia s povinným kvótami, sú označované za xenofóbne a rasistické.

Blaha zopakoval, že Slovensko je za dobrovoľnosť, teda, aby sa žiadatelia o azyl dostali do tých krajín, do ktorých chcú ísť, kde majú svoje komunity alebo ekonomickú základňu. Myslí si, že EÚ paradoxne kvótami nechce byť solidárna s utečencami, ale s najväčšími a najbohatšími štátmi, ako sú Francúzsko a Nemecko.

“Určite sú na to pripravenejšie krajiny, ktoré majú s migrantmi dlhodobú skúsenosť, ale na Slovensku budú stratení. Aj pre nich samotných to bude utrpenie, takže namietame proti princípu internácie tam, kde nechcú byť. To nie je humánne. A keď niekto hovorí o humanizme a solidarite, tak by mal v prvom rade klásť dôraz na potreby týchto ľudí,” uviedol.

Myslí si tiež, že kvóty sťažia situáciu európskych štátov, keďže motivujú prevádzačov k väčšiemu pašovaniu ľudí. “Na druhej strane je tu humanistický a solidárny pohľad, že nemôžete nechať týchto ľudí v ich utrpení. Čiže Európa sa musí nejakým spôsobom snažiť vyriešiť túto otázku, ale kvóty nie sú riešenie,” prízvukoval.

Za to napríklad považuje snahu o zlepšenie sociálnej a ekonomickej situácie v afrických krajinách, odkiaľ prúdia vlny utečencov. “Inak budeme mať ťažkosti s migráciou dlhodobo,” upozornil Blaha s tým, že Európa si musí uvedomiť fakt, že Afrika je jej interným problémom.

 

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ


Pošlite nám tip
.
.

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.




NAŽIVO

Včera 20:23

Niekoľko tisíc Gruzíncov sa v pondelok zúčastnilo na demonštrácii v metropole Tbilisi. Protest sa uskutočnil viac ako týždeň po parlamentných voľbách, v ktorých opätovne zvíťazila vládna strana Gruzínsky sen. Opozícia priebeh volieb kritizuje a upozorňuje na volebné podvody a viaceré nezrovnalosti, ktoré hlasovanie sprevádzali.

Včera 20:12

Vo veku 91 rokov zomrel v nedeľu vo svojom dome v losangeleskej štvrti Bel Air významný americký hudobník, dirigent, skladateľ, producent a hráč na trúbku Quincy Jones. Informovala o tom jeho rodina.

Quincy Jones
Na archívnej snímke z 9. apríla 2004 americký hudobník, skladateľ a producent Quincy Jones pózuje s cenami Grammy vo svojom dome v Los Angeles
Včera 20:10

Automobilka Ford zvýšila minulý mesiac objem predaja v USA o viac než 15 %. Predaj potiahol najmä dopyt po jej pick-upoch série F a hybridných modeloch. Okrem toho vývoj predaja ovplyvnil fakt, že v októbri minulého roka automobilku zasiahol štrajk.

Včera 20:03

Investícia čínskej spoločnosti Gotion na Slovensku bola hlavnou témou návštevy predsedu vlády SR Roberta Fica (Smer-SD) v čínskej provincii An-chuej. V jej hlavnom meste Che-fej ho prijal generálny tajomník provinčnej vlády Liang Yanshun, informoval v pondelok Úrad vlády (ÚV) SR. Spoločnosť, ktorá plánuje v SR vyrábať batérie do elektromobilov, má svoje hlavné sídlo práve v provincii An-chuej.

Včera 19:38

Bývalá dánska kráľovná Margaréta II. obraňuje svojich zosnulých rodičov pred obvineniami, že podporovali Adolfa Hitlera a nacistické Nemecko viac, ako sa doteraz predpokladalo. Obvinenia sa objavili v novej knihe dánskeho novinára Petra Kramera “Škrabance na laku: Prepojenie kráľovskej rodiny s Hitlerovým Nemeckom”.

Včera 19:38

Ceny ropy pokračujú v pondelok v raste. Oproti predchádzajúcej uzávierke sa zvýšili o takmer 3 %, pričom cena Brentu prekročila 75 USD za barel (159 litrov). Náladu na trhoch výrazne ovplyvnilo rozhodnutie ropného zoskupenia OPEC+ odložiť pôvodne na december plánované zvýšenie produkcie.

Včera 19:22

Srbský minister dopravy Goran Vesič v pondelok oznámil, že rezignuje v reakcii na zrútenie časti strechy železničnej stanice v srbskom meste Nový Sad. Nešťastie si vyžiadalo 14 obetí a troch zranených.

Včera 19:22

V Česku sa v pondelok začal päťdňový protest polície. Podľa jeho organizátora Martina Červenku sa doň zapojili tisícky príslušníkov policajného zboru. Protestná akcia, ktorá by mala mať osvetový charakter, je namierená proti nízkym nástupným platom, nedostatku policajtov a zvyšujúcej sa byrokracii spojenej s ich prácou.

Včera 19:19

Rakúsky prezident Alexander Van der Bellen úspešne podstúpil plánovanú operáciu chrbtice, zotaviť by sa mal do budúceho týždňa. Oznámil to v pondelok jeho úrad.

Včera 19:19

Nemecko by malo investovať viac prostriedkov do obrany, vyhlásil v pondelok generálny tajomník NATO Mark Rutte napriek tomu, že krajina v tomto roku zrejme po prvý raz za uplynulých 30 rokov splní stanovený cieľ Aliancie.

Scholz Rutte
Nemecký kancelár Olaf Scholz (vľavo) víta generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho pred ich stretnutím v Berlíne 4. novembra 2024
Včera 19:19

Katastrofálne záplavy vo Valencii zničili tisícky hektárov poľnohospodárskej pôdy a zástupcovia farmárov odhadujú škody na milióny eur. Jednou z najviac poškodených skupín poľnohospodárov sú pestovatelia pomarančov, pričom Valencia je v tomto produkte kľúčovým regiónom.

Zobraziť všetky
.

NAJČÍTANEJŠIE










.

NAJNOVŠIE










NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

.

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Na snímke hrad Krásna Hôrka, ktorý sa nachádza nad obcou Krásnohorské Podhradie v okrese Rožňava

Autor: FOTO TASR – František Iván

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

.

Video

.

Blog - redakcia Hlavných správ nezodpovedá za obsah blogerských príspevkov

Milan Šupa

Erik Majercak

Emma Maťašovská

Miroslav Urban

Peter Lipták

.
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali