Británia sa v roku 2011 zúčastnila na vzdušných útokoch v Líbyi, ktorú momentálne sužuje konflikt medzi dvoma konkurenčnými vládami a ich ozbrojenými frakciami. To vytvára v tejto severoafrickej krajine vákuum, ktoré posilnilo postavenie militantov z džihádistickej skupiny Islamský štát (IS). Tento fakt Sísí používa ako argument proti kritike dodržiavania ľudských práv v Egypte.
“Bola to misia, ktorú sa nepodarilo dotiahnuť do konca. Líbya zostala bez vedenia práve vtedy, keď najviac potrebovala našu pomoc. Líbyjský ľud je teraz rukojemníkom militantných skupín. Je treba zastaviť prísun zdrojov a zahraničných bojovníkov do radov extrémistov. Všetky štáty NATO vrátane Británie, ktoré zvrhli (niekdajšieho líbyjského vodcu) Kaddáfího, musia poskytnúť pomoc,” povedal Sísí.
Egyptský prezident zase v inom rozhovore – pre stanicu BBC – obraňoval svoju domácu politiku ohľadom ľudských práv, dávajúc za negatívny príklad situáciu v krajinách, ako je Líbya. “Nezabúdajte, že pozdĺž 1000-kilometrových hraníc s Líbyou, ako aj na Sinaji a vôkol celého Egypta zúri terorizmus. Potrebujeme stabilitu, aby egyptská spoločnosť mohla prežiť,” prízvukoval Sísí.
“V Egypte nie je nikto prenasledovaný, žijeme však v ťažkých časoch. Egypt nechce, aby sa v ňom dialo to, čo v okolitých štátoch,” doložil Sísí. Oba jeho rozhovory zmonitorovala tlačová agentúra Reuters.
Ľudskoprávne skupiny obviňujú Káhiru z rozsiahleho porušovania ľudských práv odvtedy, čo pred dvoma rokmi egyptská armáda po masových protestoch zvrhla islamistického prezidenta Muhammada Mursího.