Moskva 9. novembra 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Pavel Golovkin)
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vystúpil na Pyrenejskej univerzite v Aténach pred študentmi a pedagogickým zborom univerzity. Porozprával o najaktuálnejšom dianí na medzinárodnej politickej scéne
V úvode pripomenul, že sa v tomto roku konajú spoločne s gréckymi partnermi slávnostné podujatia pri príležitosti osláv tisícročnej prítomnosti ruských mníchov na posvätnej hore Athos. Prízvukoval, že v tomto roku zasa narástol počet turistov, ktorí prichádzajú z Ruska do Grécka: v priebehu prvého polroku tohto roka zaregistrovali nárast až o 20 percent. Poukázal aj na niektoré negatívne momenty.
„Žiaľ, vážnou prekážkou na ceste ďalšieho upevňovania našich vzťahov je ochladenie vzťahov medzi Ruskom a Európskou úniou, ale nebola to naša iniciatíva. Často počúvame, ako na politickej, tak aj expertnej úrovni, tvrdenia, že za terajšie napätie na kontinente je zodpovedná Moskva. V podobnom duchu sa uvádzajú výsledky strategického prehľadu vzťahov s Ruskom, takto boli naše vzťahy zhodnotené na zasadnutí Európskej rady 20.-21. októbra. Chceli by som pripomenúť, že sme niekoľkokrát opakovali a ustavične opakujeme, že sme pripravení zblížiť sa s Európskou úniou v najširšom spektre otázok, počnúc zavedením bezvízového styku až po vytvorenie skutočnej pevnej energetickej aliancie. Podávali sme konkrétne návrhy, ktoré by mohli učiniť naše partnerstvo skutočne strategickým, čo by zodpovedalo záujmom oboch strán.
Žiaľ, zatiaľ sa v tomto smere niet čím pochváliť. U našich západných partnerov, ktorí po skončení studenej vojny zotrvávali v eufórii, sa obnovila smutne známa línia na odmietanie rovnocenného dialógu, na obsadenie geopolitického priestranstva, inak sa to nedá povedať, na delenie národov na svoje a cudzie. Kulminačným bodom takéhoto prístupu sa stal protiústavný prevrat na Ukrajine, podporovaný Spojenými štátmi a celým radom európskych štátov.
Mimoriadne znepokojenie vyvoláva orientácia NATO na činenie prekážok Rusku, ktoré vedie k podkopávaniu strategickej stability na európskom kontinente. K našim hraniciam sa blíži vojenská infraštruktúra, presúva sa vojenská technika a vojská, narastá počet a rozsah vojenských manévrov. Pokračuje tvorba systémov protiraketovej obrany. Smutné je, že NATO upúšťa od profesionálneho dialógu s Ruskom a Organizáciou zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB) ohľadne vypracúvania kolektívnych opatrení kladenia odporu spoločným reálnym, a nie vymysleným hrozbám. V takýchto podmienkach narastá aktuálnosť našej dávnej iniciatívy, aby princíp rovnakej a nedeliteľnej bezpečnosti v Euroatlantiku, vyhlásený v OBSE a v Rade Rusko-NATO, začal fungovať aj v praxi.
Niekoľkokrát sme hovorili o tom, že sa nechystáme tresnúť dvermi. Pri dobrej vôle oboch strán neexistujú medzi nami a Západom neriešiteľné problémy. Na to, aby sme prelomili momentálny negatívny trend, treba odmietnuť pomýlenú logiku hier s „nulovým výsledkom“, prestať vnucovať jednostranne výhodné dohody a schémy spoločného postupu bez zreteľa na záujmy partnera. Mimochodom, čakáme od NATO odpovede na ruské návrhy obnoviť konkrétnu rovnocennú činnosť Rady Rusko-NATO. Naše návrhy na normalizáciu vzťahov s EÚ sme odovzdali predsedovi Európskej komisie J.-C. Junckerovi ešte v júni tohto roka. Takže čakáme na reakciu.
Naďalej veríme v perspektívu vytvorenia jednotného ekonomického a humanitárneho priestranstva od Atlantiku až po Tichý oceán v záujme zabezpečenia stabilného rozvoja celého tohto Euroázijského kontinentu. Sme presvedčení, že vzájomné doplňovanie a vzájomná previazanosť našich ekonomík, využívanie ich prirodzených výhod by mohli napomôcť postupné zjednotenie trhov, umožniť spoločnými silami efektívnejšie riešiť mnohé problémy, okrem iného aj zvýšenie konkurencieschopnosti v dnešnom veľmi zložitom svete. Už vyše roka vyzývame Európsku úniu k nadviazaniu dialógu s Euroázijskou ekonomickou úniou.
Ozdraveniu situácie by pomohlo, keby Európska únia čestne prehodnotila príčiny neplnenia Minských dohôd na urovnanie vnútri ukrajinskej krízy. Samovyhlásené republiky – Luhanská a Donecká – sú pripravené za podpory Ruska prejsť svoj úsek cesty v úplnom súlade s tou dôslednosťou krokov, ktorú odsúhlasili v Minsku 15. februára minulého roka. Kyjevské vládne kruhy však musia plniť prevzaté záväzky. Nám je jasné, že obyvatelia Donbasu majú právo na miestnu samosprávu, na materinský jazyk, na svoju kultúrnu samobytnosť – to všetko sú nesporné európske hodnoty.
Rusko naďalej presadzuje vo svetových záležitostiach ideu združovania, orientovanú do budúcnosti. Medzi naše priority patrí boj s medzinárodným terorizmom, obhajovanie práv národov na určovanie svojho osudu bez zasahovania zvonka, opierajúc sa o Stanovy OSN, a, samozrejme, mierové urovnanie konfliktov prostredníctvom hľadania vyváženosti záujmov. Pokračujeme v práci na čo najrýchlejšom ukončení krvavého konfliktu v Sýrii za pomoci svedomitého plnenia rozhodnutí Bezpečnostnej rady OSN a Medzinárodnej skupiny na podporu Sýrie (ISSG), ktorá vznikla pod spolupredsedníctvom Ruska a USA. Popritom odsudzujeme pokusy obraňovať ozbrojené oddiely opozície, ktoré odmietajú likvidovať teroristov. Momentálne je to hlavná prekážka na ceste k sýrskemu urovnaniu.
Môj kolega a priateľ minister zahraničných vecí Nikos Kodzias medzi zásluhami ruskej diplomacie spomenul dosiahnutie dohody o likvidácii chemických zbraní v SAR. Toto je skutočne veľmi dôležitý úspech: iniciatívu prejavili Rusko a USA, potom nás podporila Bezpečnostná rada OSN, a všetky krajiny, vrátane vlády SAR, svedomite spolupracovali pri plnení tejto dohody. Organizácii pre zákaz chemických zbraní (OPCW) dokonca udelili Nobelovu cenu za to, že prispela do realizácie týchto dohôd.
Ak nevidíme nijaké obrovské úspechy v iných oblastiach, myslím si, že hlavná príčina je v tom, že rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN sa neplnia. Čo sa týka sýrskych chemických zbraní bola prijatá rezolúcia a všetci presne v určenom termíne začali plniť to, čo sa dohodlo. Existuje rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN aj ohľadne ukrajinskej krízy, ktorá schválila Minské dohody z 15. februára 2015, ale táto rezolúcia sa neplní.
Neplní sa ani rezolúcia 2254 z januára tohto roka, ktorá kodifikovala prístupy k urovnaniu sýrskeho problému. V tejto rezolúcii je zakotvený komplexný prístup, ktorý predpokladá urýchlený začiatok politického dialógu bez predbežných podmienok medzi sýrskymi stranami – Vládou SAR a všetkými skupinami opozície. Sú tam tiež zakotvené články o nevyhnutnosti zlepšenia humanitárnej situácie a o nekompromisnom boji s teroristami. Tieto ozbrojené zoskupenia, ktoré sa nechcú asociovať s teroristami, musia jednoducho odisť z pozícií, ktoré zaberá organizácia Jabhat an-Nusra a ISIL.
Táto rezolúcia sa však tiež neplní, pretože ktosi veľmi chce, aby k oddeleniu umiernenej opozície a teroristov nedošlo, aby takáto teroristická štruktúra ako Jabhat an-Nusra zostala nedotknutá. Nás toto veľmi znepokojuje. Tento príklad som uviedol len preto, aby som zdôraznil, že ak sa to, na čo sme sa dohodli (tým viac, že tieto dohody sú zakotvené v podobe rezolúcie Rady bezpečnosti OSN) plní, tak prichádza aj úspech. А keď sa dohoda dosiahne len preto, aby sa „získal čas“, a potom sa mohli presadzovať na rokovaní vlastné tajné myšlienky, tak z toho nič dobrého nevzíde. Toto platí v ruskej tradícii už stáročia: my vždy dodržíme dané slovo.
Ako skonštatoval prezident V. V. Putin, my sa neusilujeme o globálnu dominanciu, ani o expanziu, ani o konfrontáciu. Sme úplne otvorení dialógu vo vzájomnej úcte so zahraničnými partnermi a ich integračnými zoskupeniami na všetkých zemepisných šírkach. Samozrejme, toto sa úplne vzťahuje aj na členské krajiny Európskej únie, aj na USA. Rovnako ako predtým, aj teraz dúfame, že spoločným úsilím sa nám podarí vrátiť rusko-americké vzťahy do stabilnej roviny. Toto by sa pozitívne prejavilo aj na komplexe medzinárodných vzťahov, so zreteľom na to, že naše štáty majú mimoriadnu zodpovednosť za udržanie globálnej stability a bezpečnosti.
Dnes tu bol spomínaný príklad rusko-americkej zmluvy START-3 . Je to dobrý príklad, pretože túto dohodu poctivo plnia obidve strany, čím zvyšujú bezpečnosť a stabilitu na celom svete. Ako povedal prezident Vladimír Putin, my budeme pripravení viesť dialóg s každým prezidentom, ktorého si zvolí americký národ.
BRIKS – to je združenie nového typu, ktoré zodpovedá reáliám XXI. storočia. „Päťka“, do ktorej patria Rusko, Čína, India, Brazília a Južná Afrika – štáty rôznych civilizačných zriadení a ekonomických modelov, sa presvedčivo utvrdzuje ako neodmysliteľný prvok nového, polycentrického, demokratického systému medzinárodných vzťahov.
Spolupráca v rámci zoskupenia BRIKS sa opiera o zásady rovnoprávnosti a rešpektovania záujmov jednotlivých členov. Je zameraná na vytvorenie priaznivých podmienok na všestranný progres členských krajín, zabezpečenie vysokej životnej úrovne našich národov. Zvlášť chcem poznamenať, že tým, že krajiny BRIKS rozvíjajú strategické partnerstvo, sú otvorené kontaktom s vonkajším svetom, neuzatvárajú sa, nehlásajú svoju výnimočnosť.
Onedlho budú musieť vziať na seba zodpovednosť za situáciu vo svojej krajine práve dnešní študenti, budú musieť zabezpečovať podmienky na životnú úroveň a rozkvet Grécka, zastupovať jeho záujmy v medzinárodných štruktúrach, vrátane OSN, OBSE, Rade Európy, EÚ NATO; budú zodpovedať za zahraničné vzťahy. Som presvedčený, že vaše pôsobenie bude prínosom aj v ďalšom rozvoji rusko-gréckeho partnerstva, že sa bude prehlbovať stáročná historická solidarita našich národov, ich duchovná blízkosť, ktorá má korene v dávnej minulosti. Je to veľmi pevný základ vzťahov medzi Ruskom a Gréckom, ktorý – a o tom som presvedčený – sa nikomu nepodarí zničiť,“ zdôraznil v závere Sergej Lavrov.