V spoločnom liste zverejnenom na internetovej stránke Svetového židovského kongresu (WJC) uviedli, že ako členovia amerického kongresu, a ako dávni podporovatelia partnerstva USA s Maďarskom, vyjadrujú obavy z rozhodnutia o pokračovaní výstavby kontroverzného pomníka.
Pripomínajú, že podľa údajov Pamätného múzea holokaustu USA, ktoré je jedným z najvýznamnejších inštitúcií na výskum holokaustu, v polovici mája 1944 maďarské orgány v koordinácii s nacistami začali systematickú deportáciu maďarských židov.
“Za necelých osem mesiacov deportovali z Maďarska takmer 440.000 židov, z ktorých väčšiu v Osvienčime vyvraždili. Počas nacistickej okupácie zavraždili celkom vyše 500.000 maďarských židov,” píše sa v liste amerických senátorov a kongresmanov.
Situáciu komplikuje skutočnosť, že na budúci rok Maďarsko preberá predsedníctvo v Medzinárodnej aliancii pre pripomínanie holokaustu (IHRA) a problémom je aj posilnenie ultrapravicovej maďarskej strany Jobbik, o ktorej sa hovorí, že “jej ideológia sčasti využíva antisemitizmus”.
Predstavitelia kongresu USA dodali, že sú pripravení stretnúť sa s Orbánom, prípadne s ním poverenou osobou, aby pomohli nájsť riešenie.
O postavení pomníka rozhodla Orbánova vláda vlani. Realizáciu projektu kabinet označil za prioritnú. Vyše sedem metrov vysoké súsošie má tvoriť archanjel Gabriel, symbolizujúci Maďarsko, na ktorého zvrchu útočí orol – symbol nacistického Nemecka.
Vláda pôvodne plánovala odovzdať pomník 19. marca na 70. výročie okupácie. Napokon v reakcii na viaceré protesty rozhodla, že monument bude odovzdaný až koncom mája – po parlamentných voľbách, ale aj po voľbách do Európskeho parlamentu.
Kritici, medzi nimi aj Zväz židovských náboženských obcí v Maďarsku (MAZSIHISZ), tvrdia, že pomník skresľuje úlohu, ktorú Maďari zohrali v holokauste, stavia ich totiž do polohy obete. Symbolika pomníka výrazne prispieva k potlačeniu národnej zodpovednosti. Konflikty okolo kontroverzného projektu podľa zväzu spôsobia vážne škody v posudzovaní Maďarska na medzinárodnej scéne.
Na kritiku zareagoval Orbán prvýkrát 30. apríla. “Za okupáciu Maďarska, ako aj za to, čo sa udialo po 19. marci 1944, nesie zodpovednosť Nemecko,” uviedol premiér v liste adresovanom historičke Katalin Dávidovej. Podľa jeho vyjadrenia diskusia o pomníku nepresahuje úroveň “lacného politického strkania sa pri pulte výčapu”.
Orbán obhajoval koncepciu pomníka s orlom nemeckej ríše nad anjelom symbolizujúcim Maďarsko a označil ju za presnú a bezchybnú.
Premiér na margo maďarskej zodpovednosti priznal iba toľko, že Maďari neiniciovali žiadnu vzburu a nepostavili sa proti okupantom. “Nemôžeme niesť zodpovednosť za to, čo sa nás netýka. Bez nemeckej okupácie by neboli deportácie a neboli by ani státisícové straty na životoch,” argumentoval Orbán.
mž