Budapešť 30. januára (TASR) – Americká kauza odpočúvania môže vecne a významne ovplyvniť vzťah Maďarska k USA až dovtedy, kým Washington záležitosť nevyjasní, vyhlásil dnes v Budapešti štátny tajomník zodpovedný za riadenie úradu vlády János Lázár.
Podľa agentúry MTI predstaviteľ maďarskej vlády po schôdzke vyšetrovacej komisie maďarského parlamentu, ktorá má preveriť maďarské súvislosti kauzy nezákonného odpočúvania americkou Národnou bezpečnostnou agentúrou (NSA), vyjadril presvedčenie, že americké tajné služby disponujú informáciami vo vzťahu k Maďarsku.
Nový americký veľvyslanec prichádzajúci do Maďarska bude musieť tiež absolvovať vypočutie pred vyšetrovacou komisiou, dodal Lázár.
Členovia komisie dnes vypočuli okrem Lázára aj ministra vnútra Sándora Pintéra a šéfa rezortu diplomacie Jánosa Martonyiho. V otázkach sa zaoberali vplyvom kauzy na diplomatické aspekty a oboznamovali sa aj s činnosťami, ktoré v tejto súvislosti vykonáva Úrad na ochranu ústavy a tajné služby.
Martonyi vyjadril nádej, že "množstvom práce" bude možné obnoviť dôveru, ktorá je dôležitá medzi spojencami a priateľmi. "Je mimoriadne dôležité, aby maďarskí občania v žiadnom prípade neboli vystavení masovému sledovaniu a odpočúvaniu, pretože to narúša ich práva," dodal minister zahraničných vecí.
Komisia, ktorej zriadenie poslanci maďarského parlamentu schválili 10. decembra, dnes rokovala po druhý raz. Úlohou osemčlenného orgánu je zistiť, či NSA odpočúvala osoby z maďarského politického, verejného a hospodárskeho života. A ak áno, na aké účely použila získané informácie, k akým informáciám sa dostala a či maďarské tajné služby získali informácie týkajúce sa prípadnej snahy o ovplyvnenie suverenity Maďarska.
Informácie o tom, že NSA odpočúvala telefonické hovory v rôznych štátoch sveta, začali médiá zverejňovať 21. októbra, pričom sa odvolávali na dokumenty zverejnené Edwardom Snowdenom.
Okrem iného z nich vyplýva, že NSA zaznamenala údaje o hovoroch vyše 70 miliónov francúzskych občanov, avšak na rôznych úrovniach monitorovala aj hovory v Rusku, Brazílii, Mexiku a Austrálii, najviac však v Afganistane, Pakistane, Iráne, Saudskej Arábii a Iraku.