Rusko a USA na veľkej šachovnici – nová partia

Washington 23. apríla 2016 (HSP/politikus.ru/Foto:TASR/AP-Harry Hamburg)

Brzezinského veľká šachovnica

Americký politológ Zbigniew Brzezinski, ktorý bol aj poradcom bývalého prezidenta Ronalda Reagana napísal svojho času knihu s názvom “Veľká šachovnica”. Táto kniha je mnohými aj v dnešnej dobe ponímaná ako základná učebnica geopolitiky.

Brzezinski v tejto knihe prezentoval názor, podľa ktorého (zjednodušene) svet pripomína šachovnicu a štáty sú figúrami rôznej sily na tejto šachovnici. Záleží len od šikovnosti majstra, ako a kedy dokáže partiu vyhrať. Nemusíme mať Brzezinského radi, môžeme s ním nesúhlasiť, jeho kniha je však dielom vysokointeligentného a analytického mozgu s nesmiernym prehľadom a taktickými skúsenosťami.

Brzezinski silne ovplyvňoval politiku USA. Okrem iného zastával aj názor, že ZSSR potrebuje svoj Vietnam, do ktorého by mohol zabŕdnuť, pretože takéto “zapadnutie” (ekvivalent nevýhodného postavenia na šachovnici) oslabí jeho pozície. Ďalšie postupné kroky Brzezinskeho (zjednodušene Gorbačov, perestrojka, zníženie cien ropy, enormné zbrojenie v USA, podporovanie rozbrojov v štátoch RVHP) sa nakoniec prejavili v tom, že ZSSR sa dostal zo strategického a taktického hľadiska do nevýhodného postavenia a stratil možnosť manévrovania.

Nakoniec ani nebol potrebný masívny matový útok (vojenská akcia), ale ZSSR sa samo vzdalo. Pritom bežní ľudia v rokoch 1986 – 1989 ani len netušili, že situácia je katastrofálna a rozpad systému je “obrazne povedané hneď za rohom”. Samozrejme, že celú akciu rozpadu kryl pre USA zhora Gorbačov. V ponímaní Brzezinskeho knihy bol Gorbačov strategicky dôležitá figúra, ktorá ovládala dôležité silové polia a ktorá vlastne zaistila víťazstvo bez nutnosti krviprelievania.

Nová partia sa začína

Perestrojka a glasnosť, ktorých cieľom bolo podľa Gorbačovej propagandy zabezpečiť okrem iného aj zlepšenie hospodárskeho postavenia v krajine bola len ďalším šikovným ťahom Američanov s cieľom oslabiť ruský hospodársky potenciál. V Rusku sa peniaze, ktoré pochádzali z predaja vodky či cigariet používali pre potreby vojenského priemyslu. Bojom proti alkoholu a cigaretám Gorbačov odstavil vojenskopriemyselný komplex od nezanedbateľnej časti finančných prostriedkov. Uvoľnenie národnostných pomerov v Rusku, na ktorom participovali takisto zahraniční odborníci, malo za cieľ pripraviť rozhorenie národnostných vášní s cieľom rozpadu ZSSR.

Poslednú partiu medzi USA a ZSSR teda vyhrali USA. ZSSR sa v roku 1991 rozpadol a z americkej strany prišlo k pokusom Rusko rozparcelovať, zničiť ekonomicky, demograficky, kultúrne a pod., čo sa však Američanom nepodarilo. Dnes sa hrá nová partia medzi Ruskom a USA. Opätovne sa hýbe figúrami a americký plán je jasný. Cieľom USA je opätovne oslabiť Rusko v ekonomickej, vojenskej, politickej, vedeckej či propagandistickej rovine a nakoniec ho drvivo poraziť. Rusko sa úspešne bráni a postupne zbiera sily na protiútok s cieľom oslabiť svojho súpera, vmanévrovať ho do nevýhodného postavenia a nakoniec prinútiť ho vzdať sa. Takže by sa zopakoval scenár s rozpadom ZSSR, tentoraz by sa ale týkal USA.

Za všetkým hľadaj ekonomiku

V ekonomickej oblasti sa USA snažia využiť embargá proti Rusku, snažia sa znemožniť hospodárske kontakty medzi Ruskom a Európou. K ovládnutiu Európy majú Američanom slúžiť aj dohody typu TTIP, ktorá dostane celú Európu do amerického područia a aj vďaka tejto dohode sa zmenší možnosť manévrovania Európy smerom k Rusku. Ovládnutie Európy a prekazenie kontaktov Európy s Ruskom oslabí podľa USA  Rusko i Európu a posilní hegemóniu USA.

Čo sa týka spomenutej TTIP, na internete sa dá nájsť dostatok informácii. Mňa len fascinuje, ako je možné že TTIP dohoda je tajná, prijať sa má len na úrovni Bruselu a verejnosť ju nemá poznať, pričom to žiadnemu pravdoláskarskemu politikovi nevadí. Ak by sa Fico, Mečiar, alebo nejaký iný slovenský politik snažili prijať napríklad s Ruskom alebo Čínou nejakú obdobnú tajnú dohodu, tak by sa na Slovensku zdvihla veľká vlna hysterizovania nielen zo strany opozičných politikov, ale aj zo strany členov rôznych nadácii a rôznych open society spoločností.

Rusi odolali ekonomickému tlaku USA a Západu

Od prijatého embarga voči Rusku kvôli Krymu a Ukrajine si USA sľubovali nárast sociálneho napätia v Rusku, čo by mohlo viesť k pádu Putina. Rusi si však dobre pamätajú 90 roky minulého storočia, kedy si naivne mysleli že pád komunizmu bude znamenať nový začiatok v svetovej histórii. V 90 rokoch sa však dočkali len ďalšieho pokračovania nepriateľských akcií. USA podporovali separatistické tendencie, tajné služby pomáhali Čečencom a ruské bohatstvo získavali rôzni oligarchovia, alebo sa za bagateľ predávalo zahraničným záujemcom.

Demografické krivky sa prepadali, v krajine sa nesmierne rozšírili drogy, alkoholizmus, prostitúcia, AIDS a pod. Demografické oslabovanie, ruka v ruke s ekonomickým úpadkom mali nevojenskou cestou znížiť počet obyvateľov v Rusku, aby sa Rusi nedokázali brániť. O ruskej armáde, ktorej Jelcin a jeho proamerickí poradcovia zoškrtali financie na vývoj nových zbraňových systémov sa šírili vtipy ako o “armáde šrotu”. Američania si však kvôli atómovým zbraniam netrúfali na Rusko zaútočiť priamo a dnes sa ukázalo, že Rusko je silnejšie ako si všetci mysleli.

Obdobie 1990 – 2000, ktoré viacerí ruskí odborníci tvrdo označujú zo strany USA ako obdobie “znásilňovania sovietskej mŕtvoly” sa však skončilo a Rusko sa zachránilo. “Armáda šrotu” vyriešila Čečensko a nástupom Putina sa začala postupne situácia zlepšovať. Už akcia v Gruzínsku v roku 2008 USA nemilo prekvapila, pretože zostali zaskočení silou ruskej armády. Takisto ich prekvapil rast ekonomického potenciálu Ruska, navyše sa ukázalo, že Rusi si radšej pritiahnu opasok, ako by sa mali znova vrátiť do obdobia 1990 – 2000, v ktorom nesmierne utrpela aj ich hrdosť.

Mediálnym priestorom strednej Európy sa často šíria názory “pravdoláskarov”, že ruský mužík len slope, nedokáže nič vyrobiť, žije len z ropy, takže stačí zopakovať scenár z minulého storočia, znížiť cenu ropy, podporiť ju embargami a Rusko sa rozsype. Opak je však pravdou. Rusko sa nerozsypalo, zaviedlo recipročné embargá na Európu, ktoré nemilo prekvapili mnohé európske firmy, zaviedli po zostrelení lietadla v roku 2015 embargo na Turecko, ktoré sa kvôli tomu začalo boriť s veľkými problémami.

Rusi neustále zvyšujú svoje zlaté zásoby a predávajú svoje zbrane a zbraňové systémy, ktoré sa osvedčili v bojových podmienkach a cenovo sú prijateľnejšie ako americké predražené produkty. Takže ekonomickému útoku Rusi zatiaľ úspešne odolávajú. Upevňujú svoje ekonomické postavenie. Embargo Európy prinútilo Rusko zvýšiť svoj obchod s Čínou, rozohralo variant s krajinami BRICS a začal sa postupný útok na pozície dolára. Ak sa počet krajín, ktoré začali obchodovať mimo dolára bude aj naďalej rozširovať, USA utrpia ďalšie nepríjemné údery, ktoré otrasú ich poškodeným ekonomickým zázemím.

Pacient s menom USA

Povedzme si otvorene, dnešné USA politicky, vojensky, vedecky i ekonomicky nie sú tým, čo USA druhej polovice 20. storočia. Vtedy mali USA rozvinutý priemysel, relatívne vzdelané a zdravé obyvateľstvo a sympatie mnohých štátov, ktoré v nich videli rozhodného bojovníka proti komunizmu. Dnes USA priemysel nemá, takmer všetko sa vyrába v Číne. Reformy v školstve a zdravotníctve zdegradovali úroveň vzdelania a zdravotníckej starostlivosti, ekonomické problémy ohrozujú aj dôchodkový systém.

Zahraničná politika USA zapríčinila, že priatelia USA sa dajú spočítať na jednej ruke. To že náš prezident Kiska, alebo rusofóbna poľská politická špička a pravdoláskari bezhranične USA milujú, nemá pre skúsených amerických politikov veľký význam. Oni si totiž bolestne uvedomujú, že prišla doba, keď USA už potrebujú spojenca a nie naivných politických ochotníkov s odvážnymi vyhláseniami a smiešnym ekonomickým či mocenským potenciálom. Tradiční spojenci USA – Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko, Japonsko, Kanada či Austrália sa čoraz vlažnejšie stavajú k americkým aktivitám a čoraz viac sa snažia nenechať sa zatiahnuť do americkej hry.

USA tak začínajú pripomínať Rímsku ríšu, ktorá síce dobyla celý svet, nemala priateľov a napriek množstvu svojich vojenských légii si nedokázala nakoniec udržať ani svoj vplyv.  Lacnejšia výroba v podmanených krajinách, sociálne pnutie v spoločnosti, odstredivé tendencie celých regiónov, patologická nenávisť voči Rímu, finančná náročnosť vedenia bojových operácii viedli k tomu, že Rím sa postupne začal drobiť a nakoniec sa rozpadol pod útokmi barbarov, voči ktorým Rímska ríša nakoniec používala len taktiku zástupných vojen (rozhádavala jednotlivých vládcov a uplatňovala svoj vplyv nad oslabenými územiami), pretože ekonomicky a ani vojensky už Rimania neboli schopní viesť úspešnú bojovú operáciu.

Americká armáda má problémy

Pozrime sa na USA. Doba veľkých amerických bojových operácii sa skončila. Masívne operácie v Iraku a Afganistane sú minulosťou. Krajiny kam USA vstúpili s cieľom zaviesť v nich demokraciu sú rozdrobené a v katastrofálnej ekonomickej situácii. Zisky z dobytých oblastí neprevýšili výdavky, USA z vojen nezbohatli, zbohatli len niektoré vojenské a ťažobné spoločnosti. Americká armáda napriek technologickej prevahe nedokázala poraziť afgánskych pastierov kôz, alebo irackých partizánov vo Falúdži, masívne letecké údery voči ktorým sa nemohli Afgánci a Iračania brániť len zvýšili nenávisť voči USA.

Každému začína byť zrejmé, že USA dokážu možno ešte bojovať voči krajinám tretieho sveta. Voči Číňanom a Rusom, kde by nemohli uplatniť svoju technologickú prevahu by ich akcie dopadli katastrofálne. Podobne ako v Ríme aj v USA sa pritom môžu spoľahnúť len na niektoré elitné jednotky, bežné jednotky v podstate nie sú schopné plniť náročné úlohy (pri všetkej úcte k Slovenskej armáde, ani tá nie je schopná v širokom spektre takéto úlohy plniť).  A podobne ako v Rímskej ríši sa už začali aj v USA spoliehať na žoldnierov. Rimania používali germánskych žoldnierov, USA majú žoldnierov z Academi, alebo zástupné jednotky z Ukrajiny, umiernenej opozície v Sýrii a pod., ktoré vojensky zastávajú ich záujmy.  Podčiarkujem len, že používanie žoldnierov bolo začiatkom konca Rímskej ríše.

USA čoraz viac strácajú technologickú prevahu. Do zbrojenia vkladajú obrovské finančné prostriedky, ktoré získajú len vďaka tomu, že im ich vytlačí FED, doláre nie sú kryté ani zlatom, ani reálnou silou americkej ekonomiky. Navyše zbrane, na ktoré sa spoliehali v minulosti, sú už dnes zastaralé. Počas vojny v Juhoslávii Srbi zostrelili americký neviditeľný stealth bombardér F-117 dnes už zastaralým sovietskym protilietadlovým systémom, ktorí Srbi trošku zmodernizovali. Protilietadlový raketový systém srbskej armády zo 60. rokov používal takisto staručké sovietske rakety SA-3 Goa.

V Afganistane a v Iraku ruské RPG úspešne likvidovali drahé a ťažké americké tanky Abrams, z irackej Falúdže americkú námornú pechotu vyhnali irackí partizáni, takže USA museli pristúpiť k bombardovaniu mesta napalmom a fosforom. Stíhačka F 22, ktorá má predstavovať chrbticu amerických leteckých síl je nesmierne predražená a F 35, stíhač novej generácie je podľa odborníkov jedným veľkým a drahým fiaskom.

Vďaka ruským a čínskym moderným ponorkám a protilodným raketám sa 11 skupín amerických lietadlových lodí stáva kopou zbytočného železa. V letectve sa USA spoliehajú najmä na početné F-16, ktoré sa však už prestali vyrábať a vynikajúce bombardéry B-52, ktorých koncepcia pochádza z 50 rokov minulého storočia.

Tradične na vysokej úrovni sú americké jadrové ponorky, kvalita pozemných síl je však aj podľa hodnotení amerických odborníkov v mnohých prípadoch diskutabilná. Americké a ruské vrtuľníky sú kvalitou porovnateľné, ruské vrtuľníky sú však podstatne lacnejšie a jednoduchšia je aj údržba. V počte tankov, delostrelectva a v oblasti protileteckých systémov sú podľa niektorých odborníkov na tom Rusi lepšie ako USA, ktoré môže dosiahnuť rovnovážny stav s Ruskom len ak si priráta kapacity štátov NATO.

Treba si uvedomiť aj skutočnosť, že pri sledovaní reportáži z miest bojov zahliadnete americké zbrane u bojovníkov len zriedkavo. Sovietske a ruské zbrane sú robustnejšie, lacnejšie, lepšie sa opravujú a zabíjajú minimálne rovnako dobre, ako americké zbrane.

Vyzerá to tak, že nehrozia ani nové preteky v zbrojení, pretože dnes na veľkolepé zbrojenie už proste USA finančne nemá. USA si nedokážu vyrobiť ani motory, ktoré by dokázali vyniesť ich rakety a družice do vesmíru.  Klesá aj počet vedcov v USA. Dlhšiu dobu si vedcov USA totiž kupujú, vedecká základňa v USA sa v rámci úspešnej “deštrukcie systému vzdelávania” neustále znižuje.

Svitá na lepšiu budúcnosť?

Takisto demograficky obyvateľstvo USA už nie je tým, akým bolo v 80. rokoch. Americká populácia trpí civilizačnými ochoreniami a tieto negatívne trendy sa budú len zvyšovať. Žoldnieri a cudzinci, ktorí v americkej armáde slúžia pre peniaze, alebo možnosť získania amerického občianstva nikdy nebudú tak bojaschopní, ako generácie Američanov z  obdobia 1940 až 1990. Navyše podľa príkladu z rímskej histórie – ak sa musia politici spoliehať na žoldnierov, svedčí to o vnútornej slabosti štátu.

Podľa môjho názoru sa netreba obávať ani jadrového konfliktu. Ľudia totiž tvrdia, že “zdochýňajúca kobyla najviac kope” a obávajú sa, že Američania sa budú pri svojom konci správať nebezpečne a nezodpovedne. Nemyslím si to. Všetci, nielen americkí politici si totiž uvedomujú, že ukrytie sa v bunkri bude s určitosťou znamenať ich smrť. V bunkri sa úplne zmenia pravidlá hry a tam už prestanú byť všemožnými politikmi. Neviem si predstaviť, ako presvedčí významný politik vojaka, že nesmie jesť tú plechovku kukurice, pretože mu nepatrí. V opačnej réžii, ako vojak niečo prikazuje politikovi si to naopak predstaviť viem.

Takže, aby som to zhrnul – aj v politickej a vojenskej oblasti je zrejmé, že potenciál Ruska sa zvyšuje a naopak USA sú tým, kto ťahá tentoraz za kratší koniec. Dôkazom tejto skutočnosti je aj fakt, že v  roku 2014 prestalo NATO komunikovať s predstaviteľmi ruskej armády. Dnes po ruských úspešných vojensko-politických akciách na Ukrajine a v Sýrii sa NATO zo škrípaním zubov vrátilo za rokovací stôl.

Dôležitá je aj oblasť propagandy. Napriek enormnej snahe mainstreamových médii sa nepodarilo ľudí zombifikovať proti-ruskou rétorikou. Ľudia čoraz viac hľadajú alternatívne informácie a hysterické mediálne akcie niektorých politikov a pravdoláskarov, ktorí burcujú na poplach pred konšpiračnou a proruskou propagandou sú jasným svedectvom, že nejde o jav, ktorý by sa dal  v mediálnom priestore marginalizovať. Práve naopak čoraz silnejšie útoky proamerických politických exponentov voči takým servrom ako je napríklad sputniknews, parlamentnelisty, hlavnespravy s pod. sú jasným dôkazom, že prebúdzanie ľudí pravdoláskarske nomenklatúrne kádre nesmierne desí.

Vyzerá to tak, že situácia sa bude meniť v ruský prospech aj naďalej. Pravdoláskari si budú musieť na rast ruského vplyvu zvyknúť. Doba bezuzdného pseudodemokratického diktátu Západu sa pomaly blíži ku koncu.

Svoj príspevok zakončujem  obligátnym “Držím Rusom palce” a teším sa na mat americkému čiernemu kráľovi. Čo sa týka Brzezinského – ten už kvôli svojmu veku ďalšiu knihu pravdepodobne nenapíše. Dúfajme však, že sa mu podarí dožiť sa konca štátu – hegemóna, ktorého pomáhal zakladať a budovať. Zaslúžil by si to.

Branislav Krasnovský