Moskva 23. júna 2017 (HSP/vzgljad/Foto:Screenshotvzgljad)
Andrej Rezčikov na portáli vzgljad venoval svoju pozornosť vývoju rusko-amerických vzťahov v Sýrii po zostrelení sýrskeho bitevníka Su-22. Američania úzkostlivo dbajú na to, aby nelietali západne od Eufratu a neporušili bojovú líniu, ktorú im určili Rusi. Tí uviedli, že všetky lietadlá, ktoré sa objavia západne od Eufratu sa stanú legitímnym cieľom ruskej a sýrskej protivzdušnej obrany
Austrália sa v prvom momente rozhodla stiahnuť svoje lietadlá zo Sýrie, o niekoľko hodín však pod americkým nátlakom svoje rozhodnutie zmenila. Dnes austrálske lietadlá slušne stoja na letiskách, do bojových operácii sa však nehrnú. Teraz sa objavuje otázka, či sa budú v Sýrii prekrývať zóny vojenského vplyvu s politickými zónami.
Pozastavenie austrálskych leteckých útokov si môžete pozrieť tu:
Západná koalícia výrazne znížila intenzitu svojich leteckých operácií v Sýrii. Experti momentálne riešia otázku, či je to len náhoda, alebo priamy dôsledok ruskej výstrahy. To, že západná koalícia úzkostlivo nelieta v blízkosti Eufratu, dosvedčujú aj každodenné informácie o leteckých úderoch západnej koalície. Američania a ich spojenci bojujú momentálne na východ od Eufratu v oblastiach Rakky, Deir ez Zor. V oficiálnych vyhláseniach však Američania tvrdia, že budú útočiť na území celej Sýrie.
Ruský vojenský expert Anton Mardasov tvrdí, že verejné vyhlásenia sa nemusia prekrývať s reálnou situáciou. Podľa jeho slov sa v poslednom čase prelety Američanov nad západnou Sýriou značne zmenšili, Američania sústredia svoju pozornosť na Rakku a východne od Eufratu,
Ďalší ruský vojenský expert Viktor Murachovskij je presvedčený, že Američania zmenili svoj postoj po výstrahe zo strany Moskvy. Podľa jeho slov pre pilota je krajne nepríjemné, keď “začne jeho palubný komplex vrešťať a blikať červeným svetlom, pretože zistil, že ho zameral nepriateľský radar. A keď ešte pilot nevie s istotou, či ho zameral ruský, alebo sýrsky radar, ostáva mu len hádať, či vyletia, alebo nevyletia protilietadlové rakety”.
Podľa Viktora Murachovského Austrália v prvom momente otvorene ukázala “svoju neochotu vyťahovať za Američanov horúce gaštany z ohňa a Američania museli zvýšiť svoj hlas, aby sa Austrálčania znova poslušne zaradili do rady”. Austrálčania teda svoje stroje zo Sýrie nestiahli, od ruského ultimáta však Austrálčania nelietajú. Pre Američanov je to nepríjemný indikátor, keďže až do tohto momentu Austrálčania verne plnili všetky rozkazy a lietali aj v Iraku a aj v Sýrii. Ďalšie krajiny západnej koalície nemali žiadne verejné vyhlásenia, no tiež sa im však veľmi nechce nasledovať Američanov.
Anton Mardasov takisto považuje postoj Austrálčanov za postoj ovplyvnený výstrahou Moskvy. Austrálčania napriek tomu, že nie sú v NATO a môžu sa spoľahnúť na americkú pomoc, volia radšej opatrnejší postup. Podľa Mardasova Austrálčania vykazujú známky nervozity, pretože ak by mali letieť z Incirliku do Sýrie, museli by prelietať nad oblasťou, ktorú im Rusi zakázali prelietať. Austrálčania necítia potrebu zvyšovať napätie v Sýrii a skôr sa sústreďujú na normalizáciu pomerov v Sýrii.
Podľa Mardasova i Murachovského sa v Sýrii evidentne prekrývajú vojenské a politické zóny vplyvu. Sýria sa rozdelila na zóny vplyvu Ruska a USA, západná koalícia kontroluje územie východne od Eufratu a Rusko spoločne so Sýrčanmi a sýrskymi spojencami kontrolujú územie západne od Eufratu. V určitom slova zmysle sa Eufrat stáva novou politickou hranicou rôznych častí formálne ešte jednotnej Sýrie. Nie je ešte zrejmé, ako sa vykryštalizujú zóny vplyvu na juhu Sýrie, kde sa boje dosiaľ viedli s menšou intenzitou ako na severozápade a severovýchode krajiny.
France-presse i CNN pred niekoľkými dňami informovali, že Američania zostrelili aj iránsky dron na juhu Sýrie, ktorý podľa Američanov ohrozoval proamerické sily. Moskva poukazuje na to, že aktivity Američanov sú v rozpore s medzinárodným právom a sú nezákonné, rovnako ako presun amerického raketového delostrelectva do mesta al-Tanf na sýrsko-jordánskej hranici.
Mardasov uvádza, že juh Sýrie už od roku 2011 kontrolujú sunniti, nepriateľsky naladení voči legitímnej sýrskej vláde. Títo sunniti majú úzke kontakty s jordánskymi Arabmi, na výcviku sýrskych sunnitov výrazne participovali americkí i jordánski inštruktori.
Momentálne sa v Sýrii črtá nasledovný obraz zón politického vplyvu. Severozápad krajiny kontroluje oficiálny Damask s pomocou Ruska a Iránu. Východne od Eufratu v provincii Rakka, oblasti Deir ez Zor sa zaktivizovali Kurdi a Arabi, silne podporovaní Američanmi. Američania podľa Mardasova budú aj naďalej kontrolovať tieto oblasti. Problém tkvie v tom, že všetci sa snažia obsadiť čo najväčšie územie, ktoré sa dostáva spod kontroly ISIS. Podľa Mardasova zóny vplyvu v Sýrii sú nevyhnutnosťou, bez týchto zón by nastal totálny chaos. Napríklad aj Izrael podporuje Drúzov na juhozápade krajiny, pretože ak by ich nepodporoval, už dávno by ich Dzebchat an-Nusra zlikvidovala.
Podľa Mardasova jadrové veľmoci Rusko a USA nepovažujú Sýriu za tak dôležitý problém, aby kvôli Sýrii vyhrotili medzinárodnú situáciu do krajnosti, až k jadrovému stretu. Sýrsky problém je oveľa menší v porovnaní s Karibskou krízou, kedy svet delilo od jadrovej katastrofy len niekoľko hodín.
Aby sa podarilo ukončiť sýrsku krízu, je potrebné nájsť serióznu stratégiu, s ktorou musia súhlasiť aj Rusi a aj Američania. Túto informáciu pre Fox News uviedol americký politológ Michael O´Henlon. Podľa amerického experta je nemožné vyhnať Rusko zo Sýrie, Američania musia nájsť spôsob ako dosiahnuť kompromis.
Tu si môžete pozrieť video Fox News s Michaelom O´Henlonom:
Andrej Rezčikov
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
