Kyjev 19. apríla 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Sergei Grits)
Gruzínsky legionár Michail Saakašvili opäť požiadal ukrajinského prezidenta Petra Porošenka o to, aby ihneď začal realizovať dôležité, neodkladné a kardinálne reformy. Dokonca si dovolil uštipačnú poznámku, že on sám by tieto úlohy vyriešil lepšie…
Ukrajinské médiá dennodenne komentujú aktivity a výroky gruzínskeho exprezidenta v službách ukrajinskej vlády a tie komentáre sa poriadne odlišujú. Viacerí analytici a médiá však skôr kritizujú Gruzínca a poukazujú na jeho populizmus, bezočivosť a snahu vyšplhať sa v ukrajinskom politickom rebríčku čo najvyššie. Mnohí neveria jeho sľubom a projektom, pripomínajú, ako všetko pokazil v Gruzínsku, keď stál na čele tejto krajiny. Nechcú, aby podobnú katastrofu spôsobil aj na Ukrajine. Mnohí poukazujú aj na to, že je to verný sluha Washingtonu a nezaujíma ho Ukrajina a jej obyvatelia, iba poctivo plní rozkazy „strýčka“ spoza oceánu. Jeho popularita medzi obyvateľmi Ukrajiny prudko klesá.
Známy publicista Roman Noskov píše, že gruzínsky exprezident sa snaží obsadiť čo najvyššiu priečku v politickom rebríčku Ukrajiny: z Gruzínska ho vyhnali, v Spojených štátoch ho nepotrebujú, ale chceli by chceli, aby sa ostal v Európe a plnil rozkazy strýčka Sama.
„Čo dnes vidíme na Ukrajine, tejto bývalej sovietskej a v súčasnosti sovietsko-protisovietskej republike? Všetci si prezliekli kabáty, úplne všetci. Bývalí stranícki a komsomolskí funkcionári sa stali protikomsomoľskými, nacionalistickými funkcionármi, baptistickými pastormi, oligarchami a inými protikomunistickými straníckymi funkcionármi. Vôbec si však nezmenili svoj vnútorný nomenklatúrny obsah, zostali byrokratmi a korupčníkmi. Zhadzujú zodpovednosť jeden na druhého. Ľuďom však sľubujú boj proti korupcii, hospodársku prosperitu a raj na zemi. Žiadne sľuby však nedodržia,“ prízvukuje.
„Nik nechce prevziať zodpovednosť. Jaceňuk ukazuje na Grojsmana, Grojsman ukazuje na Jaceňuka. Porošenko ukazuje na obidvoch. Kto a za čo bude zodpovedný? Nie je to vôbec jasné – asi nikto. Každý podozrieva toho druhého, že pre istotu, ak sa časy zmenia, schováva u seba Putinov portrét… Každý podozrieva toho druhého práve preto, že sám schováva Putinov portrét – pre každý prípad… Keby ruská ambasáda začala predávať Putinové portréty, tak zarobí milióny. Colníci začínajú podozrievať, že sa čoskoro podobný obchod rozbehne,“ ironizuje Roman Noskov.
„Avšak medzi týmito všetkými ľuďmi je iba jeden, ktorý nikdy nebude utekať smerom k Rostovu – ku hranici s Ruskom – je to Saakašvili. Cestu tým smerom má zarúbanú… Určite sa spolieha na pomoc a podporu svojich zaoceánskych kamarátov. Je rozhodnutý splniť všetky ich rozkazy. Samozrejme, má jednu podmienku: ak všetko praskne, musia mu dovoliť ukryť sa v Spojených štátoch,“ prízvukuje analytik.
„Samozrejme, potrebuje sa preto dostať čo najvyššie a chytiť si do rúk riadiace páky na Ukrajine. Inak nedokáže splniť svoje plány. Aby bol zaujímavý, musí začať skutočnú vojnu proti Rusku – musí atakovať Donbas, musí atakovať Krym. Ak sa mu to podarí, až potom ho pustia do Spojených štátov, udelia funkciu profesora niekde v Harvarde a bude tam čítať prednášky o slobode a demokracii, humanizme a ruskej agresii. A až potom ho šéfovia zabezpečia finančne a darujú mu to, čo najviac potrebuje – ľahké ženy. Taký jednoduchý plán má Saakašvili,“ uzatvára svoj komentár publicista Roman Noskov.
Eugen Rusnák
0.0°C
.jpg)
.jpg)
