Manila 19. decembra 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Eugene Hoshiko)
Filipínsky prezident Rodrigo Duterte je prezidentom pomerne krátku dobu, za toto obdobie sa však dokázal nezmazateľne zapísať do histórie medzinárodnej politiky.
Prezidenta USA Baracka Obamu označil svojho času za “sukinho syna” a amerického veľvyslanca na Filipínach Phillipa Goldberga a jeho partnera označil za “nechutných buzerantov a zkurvysynov”. Jeho novým diplomatickým aktivitám sa venoval ruský portál Politikus.
Už pri svojej prezidentskej inaugurácii Duterte jednoznačne naznačil, že nepatrí do kategórie tradičných politikov a nebude si dávať servítku pred ústa. Svojim rozhodným bojom proti narkomafii na Filipínach rozrušil amerických ľudskoprávnych aktivistov, pretože priamo nástojil na priamej likvidácii členov narkomafie. Rodrigo Duterte sa nerozpakoval zasiahnuť aj proti americkým neziskovkám a ľudskoprávnym organizáciam, ktoré bránili práva zatknutých členov narkomafie.
Duterteho aktivity vyvolali odozvu USA, Američania sa vyhrážali Dutertemu embargom a prerušením dodávok zbraní. Odozva Duterteho bola jednozančná, označil známym pejoratívnym spôsobom amerického prezidenta Baracka Obamu, amerického veľvyslanca Goldberga s jeho homosexuálnym partnerom a takisto vynadal aj viacerým predstaviteľom OSN. Po amerických vyhrážkach Duterte zmenil filipínsky kurz a začal sa prikláňať k Číne a Rusku.
Svojho času Duterte doslovne povedal “Možno pôjdem do Ruska aby som oznámil Putinovi, že sme už momentálne traja – Filipíny, Rusko a Čína, čo stojíme voči USA a Západu. Nechápem, prečo by som sa mal spoliehať na USA a ich finančnú a vojenskú pomoc. S Čínou a ani Ruskom nikdy bojovať nebudeme, chceme s nimi udržiavať priateľské styky. A Američania môžu pokojne vypadnúť z filipínskeho územia, my sa pripojíme k Číne a Rusku”.
Duterteho aktivity možno vnímať ako začiatok niečoho nového na medzinárodnej politickej scéne, nielen ako pľuvanec do tváre Washingtonu.