Lukašenko pripustil, že počas prezidentských volieb budú v Bielorusku túto zimu opäť protesty.

Povedal, že v takom prípade by opäť vypol internet.

„Ak sa to zopakuje, vypneme ho úplne,“ povedal Lukašenko.

Tvrdí, že jeho zvrhnutie počas týchto protestov v roku 2020 by mohlo viesť k vojne v Bielorusku. Lukašenko sa domnieva, že protesty proti nemu zorganizovalo Poľsko a že vojská NATO boli „pripravené“ na vstup do krajiny.

„Pochopil som, k čomu by sme mohli dospieť. Mali by sme vojnu horšiu ako na Ukrajine. Mali by sme ju, bola by tvrdšia. Oni (vojská NATO – pozn. red.) by postúpili až k Smolensku. Aká by bola odpoveď? Ako by reagovalo Rusko? Začala by sa vojna, opäť na našom území,“ povedal Lukašenko.

Dôvodom urážok predsedu českého opozičného hnutia ANO Andreja Babiša, ktoré v piatok v Poslaneckej snemovni adresoval premiérovi ČR Petrovi Fialovi, je podľa predsedu vlády to, že ho desí predstava platiť “svojim zamestnancom” nemecké mzdy, ktoré chce Fiala zabezpečiť. Napísal to na sociálnej sieti X.

Za hroznú eskaláciu, ktorá ukazuje, aká nebezpečná je táto vojna, označil v piatok nemecký kancelár Olaf Scholz nasadenie rakety stredného doletu pri štvrtkových útokoch ruských síl na Ukrajinu. Platí to aj o vyslaní severokórejských vojakov do bojov v ruskej Kurskej oblasti.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu sa v piatok poďakoval maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi za “jasné morálne posolstvo”. Reagoval tak na úmysel maďarského premiéra pozvať ho do Maďarska napriek tomu, že Medzinárodný trestný súd (ICC) na izraelského premiéra vo štvrtok vydal zatykač.

Veľkú časť Južného terminálu letiska Gatwick pri Londýne v piatok evakuovali z dôvodu “bezpečnostného incidentu”. Letisko to oznámilo na sieti X.

Podľa Kremľa “niet pochýb” o tom, že Washington pochopil štvrtkové varovanie zo strany ruského prezidenta Vladimira Putina, ktoré vyslovil po tom, čo Rusko zasiahlo Ukrajinu novou hypersonickou raketou stredného doletu.

Najmenej desať maoistických povstalcov zabili v piatok počas prestrelky v indickom štáte Čatísgarh bezpečnostné zložky, oznámila miestna polícia. Indická vláda totiž zvyšuje úsilie o potlačenie tohto dlhotrvajúceho ozbrojeného konfliktu, ktorý si už vyžiadal mnoho obetí.

Troch zranených si vyžiadala piatková zrážka nákladného vlaku s pracovným vlakom na západe Nemecka medzi Kolínom nad Rýnom a Aachenom. Lokomotíva a desať vagónov nákladného vlaku sa vykoľajili, čo spôsobilo vážne komplikácie v regionálnej i diaľkovej železničnej doprave. Medzi hlavnými stanicami v oboch mestách bola dočasne zavedená náhradná autobusová doprava, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.

Pokiaľ vyšetrovanie odhalí, že poškodenie dvoch optických káblov v Baltskom mori bolo úmyselné, spojenci v NATO musia reagovať. V piatok to vyhlásila odchádzajúca litovská premiérka Ingrida Šimonyté. TASR informáciu prevzala z agentúry Reuters.

“Litva, Švédsko a Fínsko spustili vyšetrovanie. V závislosti od ich výsledkov musia Európska únia a spojenci v NATO primerane reagovať na toto škodlivé konanie uplatnením reštriktívnych opatrení,” vyhlásila Šimonyté.

Štát poskytol päťmiliónový úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) na kúpu 44 bytov vlastnených spoločnosťou K.M. Property, ktorej jediným vlastníkom a konateľom je Jozef Migaš mladší, syn bývalého politika a nominanta vlád Roberta Fica (Smer-SD). Firma Quaestor, ktorá je príjemcom úveru, pritom od roku 2019 nedosiahla zisky ani v hodnote 10.000 eur, jej ročné tržby kontinuálne klesajú od roku 2021, neuvádza počet svojich zamestnancov a má nedoplatky na finančnej správe. Upozornil na to v piatok opozičný poslanec Marek Lackovič (PS).

Dotovanie fosílnych palív nie je z dlhodobého hľadiska udržateľné ekonomicky, sociálne ani environmentálne. Plošné dotácie na energie pritom neúmerne zvýhodňujú tých, ktorí plytvajú energiami a majú dostatočné finančné zdroje, čím sa podpora míňa svojmu cieľu, uviedli v piatok predstavitelia mimovládnych environmentálnych organizácií.

Po tom, ako v ostatných prezidentských voľbách v USA zvíťazil republikán Donald Trump, ktorého plány zvyšujú riziko obchodných vojen, šéfka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová opätovne vyzvala na ekonomickú integráciu naprieč Európou. Ako povedala, zvyšovanie napätia vo svetovom obchode a rastúca technologická priepasť medzi Európou a USA zvyšuje naliehavosť konať. Informovala o tom agentúra Reuters.