Bratislava 10. júna 2016 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)
Od 1. júla nás čaká slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie. Európa však čelí množstvu problémov, ktorému sa bude musieť postaviť aj Slovensko
Medzi priority slovenskej vlády počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ bude okrem iného patriť aj riešenie migračnej krízy. Či sa však dokáže slovenská vláda zhodnúť na jednom kompromise so svojimi kolegami z európskej dvadsaťosmičky, zostáva vzhľadom na rozdielne názory otázne. O tom, ako bude napokon vyzerať slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie a či sa podarí Slovensku počas polročného predsedníctva naplniť svoje priority, sa v diskusnej relácii O 5 minút dvanásť rozprávali europoslanci Richard Sulík, Eduard Kukan, Pál Csáky a splnomocnenec vlády SR pre slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie Ivan Korčok.
Slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie – vláda nemusí byť vzorný žiak
Martin Strižinec: Pán Sulík, Vaše postoje s Robertom Ficom sú v mnohom veľmi podobné. Líšite sa možno vo forme, ani nie tak v obsahu.
Richard Sulík: Veľakrát je forma rozhodujúca. Výrok „budeme monitorovať každého moslima“, je jednoznačne za čiarou a v podstate až smiešny, keď sa človek nad tým zamyslí, čo to konkrétne znamená. Ale myslím si, že sú oveľa podstatnejšie veci ako niektoré výroky, a to je postoj v tej samotnej veci. Nemyslím si, že teraz Slovensko, len preto, že bude slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie, musí prevziať všetky názory Európskej únie. To jednoducho spolu nesúvisí, sme suverénna krajina a mali by sme hovoriť to, čo si myslíme. Takže tu si dovolím s pánom Kukanom nesúhlasiť, že počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ musíme byť vzorný žiak, ktorý príjme všetky postoje Európskej únie. Naša vláda vôbec nemusí byť vzorný žiak, ale má robiť to, o čom je presvedčená, že je správne.
Martin Strižinec: Bude to robiť? Robí to?
Richard Sulík: V otázke utečencov súhlasím s postojom vlády, čiže za seba môžem povedať, áno, robí to, ale v mnohých iných oblastiach to nerobí, ale o tom je demokracia, ľudia majú to, čo si zvolili. Každopádne, nemal by to byť nejaký základný light motív našej politiky počas slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie, že smieme robiť len to, čo sa bude v Bruseli páčiť, a to našťastie už tak ani medzičasom nie je.
Nie sme povinní akceptovať migráciu
Martin Strižinec: Bude ľahké presvedčiť ďalšie krajiny, že toto je to správne riešenie? Hovoríme najmä o tých krajinách, do ktorých prúdia státisíce ľudí.
Richard Sulík: Niektoré krajiny už presvedčené sú, hlavne krajiny V4 a v krajinách, kam prúdia státisíce ľudí, napríklad Nemecko, tam si osobne myslím, že je veľký rozdiel medzi tým, čo si myslí vláda a tým, čo si myslia voliči. Ale pán Korčok teraz vravel, že migrácia bude fungovať len ak bude udržateľná a vymenoval niektoré tri akoby podmienky, ale automaticky to vychádza, že my sa s migráciou musíme zmieriť, ale ja odmietam migráciu vôbec. Jednoducho, keď občania žijúci v jednej krajine migráciu nechcú, čo si myslím je na Slovensku úplne evidentné. Vychádza to či už z prieskumov alebo z nejakého referenda, tak my nie sme povinní akceptovať migráciu akoby to bolo niečo, čo spadlo z neba a je to tu a musíme to riešiť. My ešte stále máme možnosť migráciu jednoducho odmietnuť.
Uzavrieť hranice a kontrolovať ľudí, čo sem prídu, je krok číslo jeden. Posúdiť žiadosti o azyl sme povinní, lebo my sme sa k tomu zaviazali v medzinárodných dohovoroch, najmä teda Ženevská konvencia, to je v poriadku, ale to je pár percent prípadov, možno ani toľko nie, čo naozaj majú nárok na azyl, podľa toho, ako my poznáme azylové konanie a zvyšné obrovské počty ľudí migrujú, lebo chcú lepšie žiť, čo je plne pochopiteľné. Je to povedzme aj ich dobré právo, ale naše dobré právo je odmietnuť a povedať nie.
Zlyhanie Európskej komisie
Martin Strižinec: Pred slovenským predsedníctvom v Rade Európskej únie prijmeme 100 utečencov. Atmosféra, ktorá tu bola do volebnej kampane – chránime Slovensko, nechceme moslimské ucelené komunity a vôbec, tak teraz ľudia ako majú chápať to, že zrazu ideme prijať 100 utečencov na dobrovoľnej báze. Naozaj si slovenská politika v tomto neprotirečí?
Richard Sulík: Jasné, že v tom je rozpor, keď najprv premiér povie všetky tie veci, a potom zoberie 100 utečencov. Ale 100 je našťastie tak málo, že to v podstate nehrá rolu. Je jedno kedy to bolo sľúbené, je to v rozpor s tým, čo hovorí premiér, keď sa blížia voľby. Ale rád by som povedal ešte niečo ku Grécku. Áno, roky si Grécko neplnilo svoje povinnosti vyplývajúce zo Schengenskej dohody. Európska únia to vedela, dokonca začala konať ešte na jeseň 2009 kedy spustili tzv. infringement proces, teda zisťovanie. Na jar 2010 dospeli k záveru, že Gréci porušujú v množstve bodov Schengenskú zmluvu, potom prešlo 6 rokov a sa nespravilo vôbec nič. To je to zlyhanie Európskej komisie, že sa na to dívali a nerobili nič. Gréci si neplnia svoje povinnosti, to samé o sebe je zlyhanie a Európska komisia, ktorá má na to páky, konkrétne infringement proces, tak zistí zlyhanie a nerobí nič. To čo je? To jasné zlyhanie. A to, že Gréci to teraz plnia, to nie je, že zrazu si vstúpili do svedomia, to je výsledok toho, že Rakúsko malo tú odvahu zorganizovať konferenciu krajín západného Balkánu a tam sa dohodlo, že Macedónsko uzavrie macedónsko-grécku hranicu, a tým pádom sú nútení konať. To je reč, ktorej Gréci rozumejú, ničomu inému a keďže nechcú mať 50-tisícové tábory, tak musia konať. To je jediné, čo funguje a sme opäť na začiatku debaty, že treba uzavrieť hranice.
Politika Nemecka je pokrytecká. Dnes má Európa väčší problém, ako je Krym, myslí si Sulík
Sulík následne na svojej sociálnej sieti uviedol: “A možno je načase si uvedomiť, že politika Nemecka je pokrytecká. Na jednej strane pretlačia sankcie pre Rusko, ktoré našim firmám škodia, lebo sme veľa vyvážali do Ruska, zároveň si v Únii robia potichu ďalej Nord Stream. Asi jediné, čo môžeme spraviť, je ich znervózniť a môžeme im to pripomínať. Oni si to postavia aj tak, vôbec nebudú brať ohľad na takéto reči. Otázka je, či by Slovensko nemalo brať viac ohľad na svoje záujmy, lebo doteraz vždy, keď sa robila európska politika proti záujmom Slovenska, napríklad poslať dve miliardy do Grécka, tak boli tu politici, ktorí začali, že „lebo geopolitika, musíme byť dobrí Európania“ a všetky tie omáčky. Keď ide o nemecké záujmy, oni vôbec nemajú najmenšie problémy. Jednoducho si to spravia, aj keď je to v jasnom protiklade s tým, čo je akože európska politika. Potom sa len čudujeme, že občania nemajú dôveru v Európsku úniu. No jasné, keď sa Nemecko takto správa. My to Nemecko nezmeníme, to plne súhlasím, ale môžeme jednoducho tiež začať dbať na svoje záujmy, oveľa viac a nerobíme to.
Ruské sankcie boli zavedené pred dvoma rokmi, vtedy aj my ako SaS sme povedali, že to považujeme za správny krok, pretože to bola reakcia na Krym. Odvtedy prešli dva roky, dnes má Európa oveľa väčší problém, ako je Krym, a to je vojna v Sýrii, tá nebude ukončená, keď sa nedohodne Rusko povedzme s Amerikou a s Tureckom. Bez Ruska sa nepodarí tú vojnu ukončiť, ona tam stále je a ja teda považujem za veľmi krátkozraké teraz predlžovať sankcie, ktoré navyše škodia Európe.”, uviedol Sulík
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
