„K názvu sa vyjadrovať nebudem a konštatujem, že práve v tomto (pravicovo konzervatívnom) kúte politického spektra je momentálne dosť veľké vákuum. OĽaNO nie je konzervatívne vymedzená strana, Kollár rieši striebro či heroín a Hlina svojou tvrdohlavosťou KDH skôr poškodí ako pomôže. Naopak, SaS je pravicovo liberálna strana a takou aj ostane a teda je úplne zrejmé, že rozumná pravicovo konzervatívna strana by sa ako možný partner šikla,“ zdôrazňuje.
„Žiaľ, s dobrovoľným obmedzením, ktoré si Rybníček dal, je financovanie politickej strany priam nemožné. Ako je známe, politické strany sú na Slovensku z verejných zdrojov financované len zo štátneho príspevku, na ktorý vzniká nárok, ak strana dosiahne aspoň 3 percentá v parlamentných voľbách. Tam sa však, alebo ešte lepšie rovno do parlamentu, musí nejako dostať. A to stojí peniaze.
Rybníček sám to zrejme neufinancuje, a tak bude potrebovať darcov alebo členov. Pokiaľ sú dary transparentné, je to plne legálny spôsob, ako rozbehnúť stranu a získať prvý štátny príspevok. Lenže práve tam si dal Rybníček tvrdé obmedzenie – žiadna fyzická osoba nesmie darovať viac ako 100 eur a žiadna právnická osoba viac ako 5000 eur.
Na rozbeh strany potrebuje Rybníček podľa vlastných slov 1,5 až 2 milióny eur. Ak mu ľudia darujú v priemere po 50 eur a firmy po 2000 eur, bude potrebovať desaťtisíce ľudí a stovky firiem. Pri apatii až znechutení z politiky, ktoré na Slovensku vládne, si dovolím tvrdiť, že dosiahnuť tento cieľ je takmer nemožné.
Samozrejme, dostatok peňazí je nevyhnutnou avšak zároveň nepostačujúcou podmienkou. Veď koniec koncov si ešte všetci veľmi dobre pamätáme tie milióny, ktoré dali do poslednej kampane Miškov, Frešo, Babicová, čo Procházka. Okrem peňazí sú potrební ešte ľudia a obsah. Chcem veriť, že tam bude Rišo Rybníček, ktorého si mimochodom veľmi vážim, mať šťastnejšiu ruku,“ uzatvára svoj komentár Richard Sulík.