“Nie je správne tvrdiť, že parížska dohoda je nevyvážená alebo nerentabilná, alebo že zohľadňuje záujmy iba jednej skupiny krajín, ktorej USA nie sú členom,” povedal Riabkov pre agentúru TASS. Suverenita ktorejkoľvek krajiny je však podľa neho nesporná. “A to je dôvod, prečo rešpektujeme vývoj politickej línie Washingtonu,” dodal Riabkov.
Americký prezident Donald Trump vo štvrtok oznámil, že Spojené štáty odstúpia od parížskej klimatickej dohody, pretože je podľa neho pre Američanov neúnosne drahá. Chce vyjednať takú, ktorá bude pre jeho krajinu “spravodlivá”.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecká kancelárka Angela Merkelová a taliansky premiér Paolo Gentiloni však v spoločnom vyhlásení uviedli, že “parížsku dohodu nemožno opätovne prerokovať”.
Dohoda bola prijatá v Paríži v decembri 2015, a to 195-timi štátmi sveta. V novembri 2016 nadobudla právoplatnosť, keďže ju ratifikovalo najmenej 55 krajín reprezentujúcich minimálne 55 percent globálnych emisií skleníkových plynov. Dosiaľ ratifikovalo dohodu 147 krajín, uviedol TASS.
Dlhodobým cieľom parížskej klimatickej dohody, ktorá má nahradiť tzv. Kjótsky protokol dohodnutý v decembri 1997, je udržanie rastu globálnej teploty pod dvoma stupňami Celzia v porovnaní s predindustriálnou érou s tým, že signatárske krajiny sa budú usilovať o obmedzenie na 1,5 stupňa Celzia. Dohoda má priniesť dôrazné znižovanie emisií skleníkových plynov na úrovni jednotlivých štátov a postupný prechod na nové, modernejšie technológie. Až 40-percentný podiel na svetových emisiách majú USA a Čína.