Môj profil 
Predplatné
“Pozrime sa na Ukrajinu dnes. V tejto krajine žije 50 miliónov ľudí, z ktorých je asi 60 percent Rusov, a mimo to asi okolo 12-20 percent, možno 15 percent obyvateľov Krymu predstavujú Tatári. Takže za týmito nepočetným protestami v Kyjeve stojí len neveľká skupina ľudí na Ukrajine. A tieto protesty boli nanajvýš brutálne. Vo veľkom sa tu používali Molotovove kokteily, protestujúci konali aktívne – mali podporu zvonku, teda zo západu. Objavili sa informácie, že západ, presnejšie vláda USA, tu investovala viac ako 5 miliárd dolárov.
Kyjevkí ostreľovači boli najatí predákmi Majdanu
Na Internete sa objavil záznam rozhovoru vysokej komisárky EÚ pre zahraničie Catherine Ashtonovej a hlavy estónskeho MZV Urmasa Paeta, ktorý získala ukrajinská Bezpečnostná služba.
Obaja európski politici si vymenili názory na situáciu na Ukrajine. Urmas Paet uviedol predpoklad, že ostreľovači, ktorí strieľali na ľudí v Kyjeve, boli najatí predákmi Majdanu. Povedal, že všetky doličné predmety, ktoré mu ukázali, svedčia o tom, že protestujúcich a príslušníkov poriadkových orgánov zabíjali rovnakí ostreľovači. “Je veľmi znepokojujúce, že nová koalícia nechce vyšetriť tieto udalosti, a teraz je stále jasnejšie, že za týmito ostreľovačmi nestojí Janukovič, ale niekto z novej koalície,” povedal Paet.
Situácia na Ukrajine “sa rozvíja, ako Spojené štáty pískajú, už dávno,” uviedla InoTV vyhlásenie Richarda. “Peniaze tu investoval aj Pierre Omidyar, zakladateľ eBay, a tiež George Soros. Západ tu v priebehu niekoľkých posledných rokov rozohráva scenár, podľa ktorého sa pripravovalo “povstanie”, ako tomu hovoria, režíroval to západ,” zdôraznil.
“Dôvody týchto udalostí sú čisto ekonomické a geopolitické. Západ sa pokúšal vtiahnuť Ukrajinu, rovnako ako ďalšie bývalé sovietske republiky, do NATO. Zároveň sa z nej pokúšal aj súčasť Európskej únie. Avšak veľa občanov zjednotenej Európy by Ukrajinu ako člena EÚ nerado videlo. V skutočnosti by sa pre nich stala príťažou, ďalším rukojemníkom MMF,” myslí si bývalý špión.
Nové prezidentské voľby boli vyhlásené na 25. mája
Na Ukrajine došlo 22. februára k výmene moci, ktorá niesla charakteristiky štátneho puču. Najvyššia rada zbavila prezidenta Viktora Janukovyča moci, zmenila ústavu a výkon prezidentských povinností preniesla na šéfa parlamentu Aleksandra Turčinova, poradcu na slobodu prepustenej Julie Timošenkovej. Nové prezidentské voľby vyhlásila na 25. mája.
Právoplatný prezident Ukrajiny Viktor Janukovič na tlačovej konferencii 28. februára oznámil, že nelegitímnu moc v Kyjeve neuzná a chce pokračovať v “boji za budúcnosť Ukrajiny”.
V utorok (4.3.) ruský prezident Vladimir Putin informoval o postoji Ruska k udalostiam na Ukrajine. Charakterizoval vývoj v susednej krajine ako ozbrojené prevzatie moci a oznámil, že z vytvorených mocenských orgánov na Ukrajine považuje za čiastočne legitímny parlament, ostatné sú podľa neho nelegitímne.
Ohľadom možnosti vyslania vojsk na Ukrajinu, ktoré schválila Rada federácie, Putin povedal: “Zatiaľ to nie je nutné, ale existuje taká možnosť.” Avšak Moskva neuzná voľby prezidenta na Ukrajine, ak tam bude pokračovať atmosféra teroru.
Medzi tým média zverejnili informácie, že USA zmrazili vojenské a obchodné vzťahy s Ruskom. Mimo to predstaviteľka amerického ministerstva zahraničia Len Psaki oznámila, že americký senát posudzuje uvalenie sankcií na Rusko.
Vladimír Putin v tejto súvislosti povedal, že škody spôsobené sankciami budú vzájomné, pretože v súčasnom svete je všetko previazané a všetci sú na sebe navzájom závislí. Oficiálny predstaviteľ ruského ministerstva zahraničia Alexander Lukačevic medzitým poznamenal, že Moskva na možné sankcie Washingtonu odpovie, nie však zrkadlovo.
jf
.JPG)
