“Avakov, ktorý hovorí že nedostal špeciálny rozkaz a ďalšie právomoci, aby riešil nezákonné blokovanie dopravných tepien prívržencami ATO a radikálmi, zavádza. K tomu aby situáciu riešil nepotrebuje žiadne ďalšie právomoci. Zastaviť nepokoje na uliciach je povinnosťou milície a ministerstva vnútra. To odvolávanie sa na ďalšie právomoci je postavené na hlavu. To by už mohla aj policajná hliadka povedať, že nemohli zasiahnuť voči kriminálnikom, ktorí lúpia a vraždia na ulici, pretože nedostali špeciálny rozkaz,” uviedol Iščenko.
“Samozrejme, že Avakov proste čaká a nič robiť nebude. Ani to nepotrebuje, pretože ak Porošenko vydá rozkaz rázne zasiahnuť voči radikálom blokujúcim dopravu, tak Porošenko vyprovokuje krviprelievanie a bude zodpovedný a vinný za toto krviprelievanie. Body pre Avakova. Všetci budú hovoriť, že krvavý Porošenkov režim zaútočil na patriotov, ktorí hynuli na frontovej línii.
Porošenko chcel, aby radikáli sami vyprovokovali krviprelievanie. Preto policajti zaútočili na blokujúcich radikálov len s obuškami. Dúfal, že radikáli sa neudržia a začnú strieľať. No radikáli tiež nie sú hlupáci – nestrieľali. Dnes je to prakticky tak, kto prvý preleje krv, na toho bude možné hodiť všetku vinu a svinstvo. Kto prvý preleje krv, toho obvinia zo zapaľovania a rozdúchavania občianskej vojny a to v čase, keď už jednu vojnu aj tak Ukrajina vedie. Preto Porošenko mlčí, chápe že situácia je podobná ako v Kyjeve tesne pred Majdanom,” pokračoval Iščenko vo svojich argumentáciách.
“Na Ukrajine dopustili, že achmetovských nájomníkov sa nepodarilo rozohnať. Ministerstvo vnútra pod vedením Avakova je takisto proti Porošenkovi. Porošenko má veľmi zlú situáciu a možno si teraz láme hlavu, či nespravil chybu, že už skôr nepostupoval ako Janukovyč a neutiekol niekam do zahraniča. Problém však je v tom, že on ani nemá kam utekať. Janukovyč utiekol do Ruska, no Porošenka majú v žalúdku aj Američania a tým sa neschová. Niekto bude musieť niesť zodpovednosť. Takže je možné, že Porošenko bude musieť vydržať až do horkého konca. No počkáme si, ako bude ďalej a či sa mu náhodou nepodarí nájsť pre seba a svoju rodinu nejaké tichučké miestečko,” zakončil svoje úvahy Rostislav Iščenko.