Blízky východ 9. septembra 2015 (HSP/spiegel/Foto:TASR/AP-Kamran Jebreili)
Štáty Perzského zálivu patria k najbohatším na svete. Ich jazyk a náboženstvo je blízke sýrskym utečencom, napriek tomu nie sú v ich krajinách vítaní
Štáty Perzského zálivu neponúkajú žiaden spôsob, ako prijať utečenca. O azyl sa dá požiadať v rámci presídľovacieho programu OSN, no od začiatku konfliktu v Sýrii roku 2011 sa takto prijalo len 33 sýrskych utečencov.
Sýrčania môžu využiť pracovné alebo turistické víza pre vstup do štátov Perzského zálivu a stovky tisíc tak už aj urobili. Hlavne na začiatku konfliktu prišlo do samotnej Saudskej Arábie pol milióna Sýrčanov ako robotníkov. Odvtedy je už pre nich čoraz ťažšie získať víza, navyše by už nedostali žiadnu vládnu podporu na novom mieste. V súčasnosti sa nedá zistiť, aký je celkový počet Sýrčanov v štátoch Perzského zálivu. Mnohí totiž napríklad cestovali na turistické vízum do Spojených arabských emirátov a teraz tam žijú nelegálne.
Amnesty International opísala správanie štátov Perzského zálivu voči utečencom ako “obzvlášť hanebné”. Podľa tejto najväčšej ľudskoprávnej organizácie by práve tieto štáty kvôli ich “jazykovej a náboženskej blízkosti mali stáť v čele krajín, ktoré ponúkajú sýrskym utečencom bezpečné útočisko.” Vlády týchto štátov však hovoria, že prijatie sýrskych utečencov nemá trvalé riešenie. A západnému svetu vyčítajú, že nerobí nič pre to, aby celú tú vojnu v Sýrii ukončil.
Štáty Perzského zálivu sa prijatím utečencov obávajú mnohých sociálnych nepokojov v radoch ich vlastného obyvateľstva. Nechcú riskovať, aby si vzali cudzinca na neurčito a starali sa oňho. Preto je ťažké pre všetkých cudzincov v týchto arabských štátoch, aby zostali bez existujúceho pracovného pomeru v krajine. Je pre nich tiež skoro nemožné získať tam občianstvo.
Nemožno však úplne povedať, že vlády štátov Perzského zálivu nerobia nič pre utečencov. Podobne ako väčšina ďalších krajín vo svete, každý rok financujú miliónovými príspevkami utečenecký program OSN. Napríklad Kuvajt je v roku 2015 tretím najdôležitejším darcom po USA a Japonsku. No niektoré dary od krajín Perzského zálivu sú považované za problematické, pretože smerujú predovšetkým do radikálnych islamských charitatívnych organizácií, ktoré sa obmedzujú na sunnitských Sýrčanov a poskytujú nielen jedlo, ale popri charite rozširujú medzi obyvateľstvo aj ultra-konzervatívny výklad islamu.
0.0°C
.JPG)
