Informácie z článku Andreja Polunina dopňlňajú informácie, ktoré včera poskytol Grigorij Ignatov a ktoré sme zverejnili na Hlavných správach včera. Záujemcovia o presné znenie Poluninovej správy v ruštine sa môžu pozrieť tu.
Chronológia udalostí tureckého pokusu o vojenský prevrat
Polunin najprv zhrnul celý priebeh pokusu o vojenský puč, ktorý sa odohral v noci z piatka na sobotu (15/16.7.2016) na základe informácii zverejnených tureckými masovokomunikačnými prostriedkami.
Podľa Poluninových informácii puč sa odohral približne nasledovne. Okolo 23:00 vyšli do ulíc vojaci, ktorí blokovali aj mosty cez Bospor v Istanbule, vzali pod kontrolu niektoré objekty infraštruktúry v mestách a pokúsili sa obsadiť aj medzinárodné letisko v Istanbule a prerušili vysielanie štátnej televízie.
Premiér Turecka Binali Yildirim ako prvý informoval o tom, že v krajine sa vojaci pokúsili previesť vojenský prevrat. Na celom území Turecka sa vyhlásil výnimočný stav a začali prichádzať prvé informácie o násilných stretoch medzi vojakmi a občanmi. Masovokomunikačné prostriedky informovali, že tanky obkľúčili budovu parlamentu v Ankare, vystrelili niekoľko rakiet na budovu národnej televízie TRT. Prišlo aj k ostreľovaniu prezidentského paláca.
Prezident Turecka Erdogan, ktorý oddychoval okamžite zareagoval a vyzval obyvateľov vyjsť do ulíc, kvôli ochrane demokracie. O 4:00 predstúpil Erdogan pred žurnalistov na istanbulskom letisku a prehlásil, že účastníci prevratu ponesú tvrdé následky. V reči k národu označil pokus o prevrat zradou a ohrozením štátu a tiež informoval že operácia proti prívržencom prevratu sa úspešne skončí a moc sa nedostane do rúk vojenských pučistov.
Prvotná verzia o organizátoroch prevratu zaznela z úst ministra justície Bekira Bozdaga. Podľa jeho informácii zodpovednosť za prevrat nesie hnutie Chizmet, v čele ktorého stojí spisovateľ a bývalý politik Fethullah Gülen, ktorý momentálne žije v americkej Pennsylvánii. Gülenovci však odmietli toto obvinenie a k pokusu o vojenský puč sa nehlásia.
Nadránom turecká tlač informovala, že pokus o prevrat iniciovali niektorí členovia vojenskej prokuratúry a 46 vyšších vojenských dôstojníkov. Zaznela informácia, že v armáde prišlo k rozkolu. Pučistov podľa tureckej verzie podporovali len niektoré jednotky pozemných vojsk a letectva.
Erdogan tvrdil, že skupina pučistov získavala rozkazy od svojich vodcov z USA. Uistil, že v tureckých ozbrojených silách sa vykoná čistka. Podľa správ z tureckej televízie a novín 5 generálov a 29 plukovníkov bolo odvolaných zo služby. Agentúra Reuters informovala, že desiatky vojakov zložili zbrane a vzdali sa polícii na námestí Taksim v centre Istanbulu. V sobotu približne o 10:00 už bolo zatknutých približne 1500 osôb. Turecké masovokomunikačné prostriedky zverejnili, že počas pokusu o vojenský prevrat zahynulo 60 ľudí, 17 z nich boli príslušníci špeciálnych jednotiek tureckého ministerstva vnútra a medzi obeťami je aj jeden pučistický turecký generál.
Prezident RF Vladimír Putin v čase prebiehajúceho prevratu viedol zasadanie, na ktorom sa prerokoval postup na skorý a bezpečný návrat ruských turistov z Turecka, ktorí sa nachádzajú v hotelových komplexoch. Podľa ruských informácii išlo približne o 5 000 ruských turistov, v prvom rade Rusi doporučili turistom neopúšťať hotelové komplexy a zorganizovali špeciálne letecké spojenie pre turistov, ktorí sa chcú vrátiť domov.
Ja len podotýkam, že ani v hotelových komplexoch nie sú turisti v bezpečí, z Tunisu a Egypta v posledných mesiacoch sú známe prípady útoku teroristov na prímorské hotelové komplexy, pri ktorých hotelová ochranka nedokázala (niektorí tvrdia že ani nechcela) chrániť európskych turistov a teroristi povraždili a zranili niekoľko desiatok turistov. Istotne však sú turisti viac v bezpečí v hotelových komplexoch, ako keby sa voľne pohybovali po uliciach miest, pocit bezpečia je však veľmi iluzórny.
Interview Andreja Polunina s analytikom Sergejom Jermakovom
Po zhrnutí priebehu divného pokusu o vojenský prevrat v Turecku (ktorý už ako divný a zinscenovaný označili aj niektorí západní novinári a odborníci) prikročil Andrej Polunin k otázkam na ruského analytika a odborníka Sergeja Jermakova, zástupcu riaditeľa Tavrického informačno-analytického centra RISI.
Na otázku čo treba vidieť za pučom v Turecku a aké budú nasledujúce udalosti odpovedal Sergej Jermakov nasledovne. Podľa jeho slov pokus o prevrat v Turecku odborníkov neprekvapil a mnohí ho aj očakávali. Erdogan sa rozhodol z Turecka vytvoriť autokratický režim. Takmer od začiatku svojho politického pôsobenia mal Erdogan rozbroje s tureckou generalitou. Rozpory sa prehĺbili, keď Erdogan nasadil armádu v operáciách, s ktorými časť generálov nesúhlasila. Tento nepodarený pokus o štátny prevrat je len prvou akciou tohto druhu, problémy s armádou budú pokračovať.
Na otázku, prečo sa pokus o vojenský prevrat nepodaril Jermakov uviedol, že momentálne tureckí vojaci nemajú zjavného vojenského lídra, ktorý by mohol vziať na seba zodpovednosť a úspešne vykonať prevrat, ktorým by sa armáda dostala k moci. Podľa Jermakova dnes Erdogan obviňuje so zosnovania puču Fetullaha Gülena, ktorý sa momentálne nachádza v exile v americkej Pennsylvánii. Ak je pravdou, že Gülen naozaj stál v čele prevratu a turecká armáda nemala skutočného lídra, je to jeden z možných dôvodov neúspechu celej akcie. Je takisto aj možné, že prevrat zinscenoval Erdogan sám. Celkovo plán na prevrat bol dobrý a vychádzal z odskúšaných scenárov, nakoniec však nevyšiel, pričom počas prevratu nestratil Erdogan ani na minútu kontrolu nad krajinou. Informácia o tom, žeby Erdogan požiadal o azyl Nemecko sa nepotvrdili, pučisti takisto rozhodne nevystúpili v masovokomunikačných prostriedkoch a neoboznámili verejnosť so svojimi cieľmi. To boli prvé chyby, ktorých sa dopustili.
Na otázku, ako hodnotí Jermakov činnosť Erdogana počas prevratu, Jermakov odpovedal, že Erdogan hral vabank, keď vyzval ľudí vyjsť do ulíc proti tankom, pretože sa zvýšil počet obetí. Ľudia v uliciach zachránili Erdogana pred totálnym politickým pádom a Erdogan vyšiel z konfliktu ako víťaz. Jermakovovi pripomínal puč v Turecku puč v ZSSR v auguste 1991, kedy tiež celý plán bol postavený správne, armáda vyšla do ulíc, nakoniec sa však udalosti odohrali úplne ináč, ako iniciátori puču predpokladali. V Turecku podobne ako v ZSSR v roku 1991 takisto celá armáda neprešla na stranu pučistov. Po niekoľkých hodinách sa začali rovnako ako v roku 1991 v ZSSR kde sa vzdali sovietski vojaci aj tureckí vojenskí pučisti vzdávať.
Na otázku ako sa bude v Turecku ďalej vyvíjať situácia Jermakov odpovedal, že situácia v Turecku je výbušná, ekonomické problémy budú ďalšie dianie v Turecku značne ovplyvňovať. To že sa vykonala čistka v tureckej armáde, ktorá postihla najmä vyšších a starších dôstojníkov ešte neznamená, že Erdogan armádu ovládol. Navyše ak na miesta zatknutých a odstavených vyšších dôstojníkov (generálov, plukovníkov, majorov) dosadí narýchlo povýšených kapitánov a majorov na ktorých sa spolieha, utrpí výrazne efektivita tureckej armády. Erdogan bude musieť ísť na kompromis. Určite však Erdogan niektorých vyšších dôstojníkov tvrdo a exemplárne potrestá – tu sa ukáže v plnej miere podľa Jermakova jeho surový a zákerný charakter.
Na otázku ako sa budú rozvíjať ďalšie vzťahy medzi Ankarou a Moskvou Jermakov odpovedal že turecký prezident pochopil, že za prevratom nestoja Rusi, a naznačil, že stopa vedie k USA. Jermakov si myslí, že pokus o prevrat oslabí vzťahy medzi Tureckom a USA a toto ochladnutie sa určite prejaví aj v dianí v Sýrii. Celkovo politické a ekonomické dianie v Turecku bude podľa Jermakova značne nestabilné.
Interview s Alexejom Fenenkom
V uvedenom článku potom Andrej Polunin položil niekoľko otázok aj odborníkovi z Inštitútu problémov medzinárodnej bezpečnosti RAN Alexejovi Fenenkovi. Fenenko hneď na začiatku povedal, že nevylučuje možnosť Erdoganovho zinscenovania celého puču. Momentálne je nepodstatné, či puč zinscenoval Erdogan, alebo nie. Jednota, profesionalita a efektivita tureckej armády sa poslednými udalosťami nesmierne znížila. Ak existuje rozkol v tureckej armáde, stráca Turecko jeden zo svojích bezpečnostných pilierov.
Fenenko naznačil, že úpadok tureckej armády, ktorá prestáva byť politickým exponentom je zrejmý približne od roku 2006, kedy armáda uvoľnila svoje pozície v politickej aréne poloislamistickým zoskupeniam. Postupné vzdaľovanie sa Turecka od modelu Kemala Ataturka, ktorý krajinu budoval na sekularizme a armádu považoval za garanta politického diania v Turecku, je viac ako zrejmý.
Momentálne Tureckom burcuje islamizácia štátu a neoosmanizmus. Snahy o vytvorenie Kurdistanu v Iraku a Sýrii a preformátovanie celého Blízkeho východu podľa plánu amerických neoconov, Turkov nesmierne dráždia, kurdské útoky na území Turecka ešte viac neoosmanizmus a islamizáciu v Turkoch prebúdzajú. Ak bude konflikt eskalovať, Turci nechcú pripustiť vznik Kurdistanu na území Sýrie, Iraku a Turecka a tento fakt ešte viac prehĺbi rozpory medzi Tureckom a USA. Či však dokáže Ankara svoj vplyv v Turecku a na Blízkom východe udržať je podľa Fenenka veľmi otázne.
Na otázku Polunina či by bol pre Rusko výhodný variant rozpadu Turecka Fenenko odpovedal, že ak vznikne vojna v Turecku a bude pokračovať islamizácia krajiny, bude to pre Rusov nevýhodné, rovnako ako bude nevýhodný fakt uzavretia Bosporu a Dardanel. A na záver povedal, že ISIL oproti tureckým islamistom bude len detským strašidielkom.
Branislav Krasnovský