Môj profil 
Predplatné
Podstatou manželstva je exkluzívne a celoživotné vzájomné sexuálne sebadarovanie sa muža a ženy, ktoré je otvorené pre prijatie (obdarovanie) dieťaťa. Túto definíciu však oslabujú novodobé chápania, lepšie povedané nepochopenia manželstva. Čoraz častejšie sa berie ako permanentka k sexu a ďalším výhodám i bez detí a s finančným odškodným po ukončení spolužitia (hoci to lepšie zodpovedá definícii prostitúcie), pre iných zas sex nepatrí špeciálne do manželstva a samotné „manželstvo“ je o nejakých citoch „lásky“, ktoré keď vyprchajú, tak je manželstvu koniec (toto sa viac podobá na vzájomné používanie sa, čo je opak lásky).
A práve tieto nové interpretácie manželstva oslabujú manželstvo, ako bolo chápané celé tisícročie. No i predtým, keď bola polygamia častá, manželstvo chránilo ženu a dieťa, ktoré sa počalo zo vzťahu, tým, že muž mal pomoc zostať verný práve vo verejnom sľube. Dnes je však manželstvo vďaka legalizácii rozvodov, antikoncepcie, interrupcií, uznávaniu kohabitácie ale i sociálneho štátu z každej strany podkopávané. A toto nepochopenie manželstva otvára dvere k ďalším zvráteným prekrúteniam.
Americký autor David Blankenhorn vo svojej knihe Budúcnosť manželstva poukazuje práve na tieto súvislosti v medzinárodnom štatistickom prieskume z roku 2002. V krajinách, kde je inštitút manželstva oslabený práve spomínanými trendmi, je aj väčšia otvorenosť pre legalizáciu homopartnerstiev, homoadopcií a homomanželstiev. Keď sa však stane akceptácia homomanželstiev normou, k čomu ďalšiemu budeme otvorenejší: manželstvu bez obmedzenia počtu osôb, skorej sexualizácií detí, legalizácii incestu, pedofílii…?
Keď sa pred 40 rokmi legalizovali rozvody v Západnej Európe, u nás sa prakticky zaviedli pred 25 rokmi, výsledkom je, že dnes sa každé druhé manželstvo rozvádza. Počet manželstiev neustále klesá, pričom za posledné desaťročie vzrástol počet kohabitujúcich párov trojnásobne. Keď zavedieme homopartnerstvá, čo môžeme čakať za pár desaťročí? Trúfnem si povedať, že každé druhé „manželstvo“ bude homosexuálne, lebo čoraz viac ľudí bude zmätených, uverí homopropagande, poexperimentuje.
Inštitúciu manželstva už dávno oslabuje akceptácia kohabitácie, antikoncepčná mentalita i propagácia voľného sexu. Predsa však sa chápe, že sex (penilno-vaginálne spojenie) je ešte akosi súčasťou manželstva. Homopartnerstvá by však toto úplne znegovali. Sex nie je potrebný pre manželstvo, lebo vieme, že po homopartnerstvách budú nasledovať homomanželstvá. Matka a otec nie sú potrební pre výchovu detí, lebo vieme, že po homopartnerstvách budú nasledovať homoadopcie.
Už i zavedenie inštitúcie registrovaného partnerstva je likvidáciou manželstva, ak má dostať také isté privilégiá ako manželstvo. Registrované partnerstvo je totiž opakom manželstva – vopred predpokladá dočasnosť a nezakladá sa na sexuálnej kompatibilite muža a ženy. Sex zjavne nie je podstatou partnerstva, lebo u párov toho istého pohlavia sa môže nahradiť análnymi praktikami, či masturbáciou, z ktorých sa dieťa nikdy nepočne. Práve kvôli tomu, že zo sexuálneho spojenia sa vždy môžu počať deti (každá antikoncepcia zlyháva), ktoré potrebujú otca a matku, má sex patriť do manželstva, ktoré je záväzkom deti prijať a starať sa o ne. Toto je dôvodom, prečo je manželský vzťah špeciálnym vzťahom chráneným štátom a privilegovanou inštitúciou.
Homosexuálne partnerstvá nemajú žiadne opodstatnenie pre špeciálnu ochranu. Ak ich registrované partnerstvo má zahŕňať, tak sa už nezakladá na ochrane detí, na kompatibilnom sexuálnom zjednotení a ani na láske. Láska totiž nie je len o prechodných citoch, na ktoré sú však partnerské vzťahy degradované. Totižto páry rovnakého pohlavia si idú nárokovať uznanie a privilégiá pre svoje partnerstvo, ktoré je založené na citoch (o análnych a masturbačných praktikách nechcú hovoriť).
City sú však prítomné aj medzi rodičmi a deťmi, medzi súrodencami, priateľmi i snúbencami a bolo by divné tváriť sa, že ide o manželstvo. Lenže zavedením registrovaných partnerstiev by sa tieto vzťahy mohli začať označovať ako partnerstvá pre výhody spojené s „inštitúciou partnerstva“. A pochopiteľne, ak sa inštitúcia partnerstva, či „novodobého“ manželstva má zakladať výlučne na citoch, tak by sa nemala obmedzovať na počet cítiacich, počnúc bisexuálov cez milovníkov skupinového sexu až po beštialitu, lebo veď aj zvieratá sú schopné cítenia.
Jana Tutková
