V prvej časti článku sme Vám priniesli odpovede na nasledujúce argumenty: 1. Homosexuáli sú diskriminovaní. Pre svoj rozvoj potrebujú zákon o registrovanom partnerstve. Alebo ešte viac, potrebujú, aby za manželstvo bolo považované aj spolužitie osôb rovnakého pohlavia, 2. Niektorí tvrdia, že homosexuáli sa nemôžu informovať o zdravotnom stave svojho partnera.
Následne si môžete prečítať právne argumentácie na ďalšie tvrdenia týkajúce sa dedičstva a adopcie detí.
3. Často zaznieva argument, že homosexuáli nemôžu dediť.
Právny poriadok Slovenskej republiky a právne poriadky demokratických štátov vo všeobecnosti poznajú právny inštitút – dedenia zo závetu. Tento právny inštitút, zriadenie závetu pre prípad smrti, využívajú bežne občania na Slovensku a vo svete. Nič nebráni tomu, aby ho mohol využiť každý občan. Avšak je možné aj dedenie zo zákona.
Ako to vyzerá konkrétne v našich zákonoch?
Homosexuálni partneri, za predpokladu splnenia zákonných predpokladov, tvoria spoločnú domácnosť podľa § 115 Občianskeho zákonníka („Domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.“).
Ak homosexuálni partneri tvorili spoločnú domácnosť aspoň 1 rok pred smrťou jedného z nich, druhý sa stáva dedičom zo zákona v druhej dedičskej skupine podľa § 474 ods. 1 Občianskeho zákonníka („Ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti, a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.“).
4. Majú mať homosexuáli právo na adopciu detí?
Dohovor o právach dieťaťa deklaruje hlavnú zásadu, ktorá by mala byť aplikovaná na všetky aspekty života dieťaťa, osobitne pokiaľ ide o tak citlivú vec, ako je adopcia dieťaťa. Toto zásadou je všeobecné dobro dieťaťa. Pokiaľ ide o výchovu a rozvoj dieťaťa Dohovor v preambule špecificky uvádza: „uznávajúc, že v záujme plného a harmonického rozvoja osobnosti, musí dieťa vyrastať v rodinnom prostredí, v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia“. Rodina je teda najlepším prostredím pre výchovu a rozvoj dieťaťa. Dieťa nie je “vec“. Na dieťa nie je “právny nárok“. Dieťa je subjekt, nie objekt právnych vzťahov. Psychológia potvrdzuje, že najlepšie podmienky pre zdravý vývoj dieťaťa poskytuje dobre fungujúca rodina. Aj najnovšie vedecké výskumy potvrdzujú tento fakt, že najlepším prostredím pre prirodzený, zdravý a harmonický vývoj detí je rodina založená manželstvom muža a ženy.
Renomovaný americký časopis Social Science Research uverejnil v roku 2012 výsledky rozsiahleho výskumu profesora Marka Regenerusa z Texasu (41/2012, str. 752 – 770), www.elsevier.com/locate/ssresearch. Do výskumu bolo zapojených 2988 ľudí. Z nich 236 priznalo, že ich biologický otec alebo matka mali homosexuálny vzťah. Výskum sa konal v rokoch 2010 až 2012. Tento výskum poukazuje na významné negatívne dôsledky (napríklad odkázanosť na sociálnu pomoc, menšie pracovné príležitosti, vyššia kriminalita, vyššia závislosť na alkohole, fajčení, marihuane a iné) u detí, ktorých otec alebo matka mali homosexuálny vzťah v porovnaní s deťmi zosobášených rodičov. Zaujímavú štúdiu o tomto probléme uverejnil aj Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku pod názvom: Sú deti homosexuálnych rodičov iné?
Tretiu časť článku, ktorej hlavným cieľom bude analýza údajných neriešiteľných situácií, si budete môcť prečítať v pondelok.
Autor: Martin Dilong,právnik, člen občianskeho združenia Fóra pre verejné otázky. Kandidát vo voľbách do Európskeho parlamentu za KDH.