Ako výsledok takéhoto konania narastá medzi obyvateľmi pocit bezmocnosti, stráca sa dôvera ku reprezentatívnej demokracii a prichádza k „odpolitizovaniu“ politického jednania. Keď tieto autorove tézy uplatníme na našu dnešnú EÚ, tak musíme ich platnosť jednoznačne potvrdiť.
Na príklade Nemecka konštatujeme napr. egalizáciu ideologických hraníc medzi rôznymi stranami politického spektra, ktoré v minulosti viedli tvrdé ideologické boje, no dnes vytvárajú spoločnú politickú neforemnú hmotu, ktorú spájajú spoločné ciele. V takomto „mišumgu“ nás neprekvapí, že Merkelová doviedla pravicovú stranu CDU až do straty jej bývalej identity a dnes má paradoxne medzi Zelenými viac priaznivcov ako vo vlastnej strane.
Konanie dnešnej EÚ pripomína miestami viac diktatúru, ako rozhodovania na základe demo-kratických prvkov. Či už si zoberieme emigrantskú politiku, alebo iné závažné rozhodovania, Únia zanecháva dojem arogantnosti, povýšenosti a hájenia záujmov len „silných hráčov“.
Pritom sa s kľudným svedomím povzdvihne nie len nad faktom, že silný hráči porušujú medzinárodné právo a dohody, ako aktuálne v emigrantskej kríze, ale núti aj ostatných spoluhráčov k porušovaniu týchto pravidiel.
Za týmto cieľom neváha operovať aj s falošnými číslami, ako napr. predseda európskej komisie Junckers, ktorý pred summitom lídrov EU prezentoval účelovo skreslene správy o počte emigrantov, ako informujú viaceré nemecké média.
Nasadením propagandistickej mašinérie sa snaží zlikvidovať všetko čo nezodpovedá jej predstave a nemieni nasledovať jej mylnú cestu. A to všetko pod pojmom solidarity. Či už v prípade Orbana a Maďarska, alebo najnovšie Poľska a jeho odmietnutia diktátu EÚ. Nástrojmi dezinformácie sú polopravdy, falošné správy, ignorovanie „nevhodných“ informácií a používanie drastických výrazov a tým vytváranie atmosféry strachu.
Vhodný príklad manipulácie, sú permanentné útoky na štáty V4-ky pri prerozdelení násilne dohodnutých 160000 emigrantov. Z tejto skupiny bolo do dnešného dňa prerozdelených len niečo okolo 200. Z tohto debaklu obviňuje EÚ na čele s Nemeckom a Rakúskom samozrejme štáty východnej Európy, ako keby bolo dohodnuté, že tieto štáty preberú celý kontingent sami. Kde sú v tejto kauze ostatné štáty západnej Európy sa žiaľ nedozvieme.
Predstavitelia EÚ sa snažia odobrať jednotlivým štátom ich kompetencie a suverenitu a vytvoriť jeden hegemónny „európsky štát“, v ktorom sa rozplynú aj národy a národnosti, zanikne naša kultúra a zvyky a naša osobná sloboda. Podľa najnovšieho sa tomu hovorí „sociálny inžiniering“.
Na dosiahnutie takého cieľa je potrebné dostať pod kontrolu najskôr členské štáty a dosiahnuť vplyv na každého jednotlivca, na čom sa postupne pracuje. Ako príklad si zoberme finančnú kontrolu. EÚ zvažuje podľa médií zrušiť peniaze v hotovosti. To bude mať tvrdý dopad na každého obyvateľa Únie. Nakoľko všetko bude musieť ísť cez bankové účty nebude možné si vytvoriť finančnú zásobu v hotovosti a EÚ bude vedieť o finančnej situácii jej občanov a ich finančnom správaní sa absolútne všetko.
To zodpovedá totálnej kontrole. No a keď bude zasa raz potrebné zachraňovať banky, tak nám EÚ jednoducho stiahne potrebné financie z účtu bez toho, aby sme sa tomu vedeli ubrániť, tak ako to bolo realizované na Cypruse v roku 2013. Nakoľko tento cyperský test, keď zobrali bankovým klientom 30% ich vkladov prešiel veľmi hladko, je veľmi vysoký predpoklad, že sa bude takéto „financovanie“ v budúcnosti opakovať.
No a nakoľko majú európski občania majetok aj v inej forme ako peňažnej, je podľa EÚ potrebné riešiť aj tento problém a na tomto majetku participovať. Ako ďalší test v tomto zmysle nariadila únia podľa zverejnených informácií napr. v Finanzmarktwelt.de alebo mmmnews.de gréckym občanom, že od 01.01.2016 musia nahlásiť všetok majetok ako hotovosť, šperky, bankové schránky atď. Nebude žiaden únik pre „veľkým bratom“ a jeho absolútnou kontrolou. Nerobme si ilúzie, že to nie je precedens do budúcnosti pre celú Európu.
Nakoniec vo Veľkej Británii je to už kvázi realita. V roku 2008 bolo v krajine násilne a bez súhlasu majiteľov v rámci koordinovanej akcie pod rúškom boja proti kriminalite, vylomených 7000 bankových schrániek a majetok bol zhabaný.
Ako agituje dnešná EÚ v politickej aréne? No veru niet sa čím chváliť. Dennodenne počúvame vyhlásenia jej najvyšších predstaviteľov, ktoré obsahujú len vyhrážania, vydierania a zastrašovania tých, ktorí sa názorovo odlišujú od diktátu Bruselu a Berlína. Atribúty ako politická kultúra, diskusia a konsenzus, dodržiavanie uznesení a dohôd akoby sa stratili z obzoru a boli nahradené diktátom mocných, ktorí si prispôsobujú pravidlá a ich dodržiavanie resp. nedodržiavanie podľa vlastnej potreby a definovaných záujmov.
Tá pôvodná ušľachtilá myšlienka našich otcov o zjednotenej Európe a jej spoločenských, politických, morálnych a etických hodnotách sa stala najmä v západnej Európe minulosťou. Tak že sa nemusíme čudovať nad tým, že Európa sa nachádza v rozklade a na pokraji priepasti, čo je obrovská škoda a zrada na našich otcoch.
Ako pozitívum v rámci Európy môžeme vnímať krajiny našej V4-ky, ktoré si zachovali ich realisticky pohľad na dnešné problémy a ich súdržnosť je jedinou cestou na odrazenie útokov voči nej a jej jednotlivým štátom.
Vilibald Kičin