“Moskva nás považuje za obrovského nepriateľa. Všetkých, ktorí si vážia demokratické princípy považuje Kremeľ za svojích nepriateľov. Ochrana Ukrajiny je ochranou všetkých princípov slobodného sveta. Hrozby pretrvávajú, Rusko chce kompenzovať svoje neúspechy voči Ukrajine, pokúša sa destabilizovať vnútornú situáciu na Ukrajine, vyprovokovať nepokoje, spôsobiť rozkol v transatlantickom i európskom spojenectve. My však dokážeme odolať týmto plánom Kremľa” rozohnil sa Porošenko.
Porošenko sa potom rozhovoril na tému, že dnešná ukrajinská vláda vytvára “silnú a demokratickú Ukrajinu” a krajina poskytuje iný obraz, ako za Janukoviča. Cynici v tomto bode s Porošenkom jednoznačne súhlasia a tvrdia, že Ukrajina sa naozaj pod taktovkou Porošenka a kyjevských pseudopolitikov diametrálne vzdialila od Ukrajiny, kedy v jej čele stál prezident Viktor Janukovyč.
Porošenko poukázal aj na reformy, ktoré Ukrajina od roku 2014 uskutočnila. Podľa jeho slov Ukrajina sa už nikdy nevráti do geopolitického priestoru, kontrolovaného Ruskom, pretože Ukrajina si váži a obraňuje demokratické hodnoty, práva a slobodu občanov, rovnako ako USA.
Na záver svojho prejavu Porošenko opätovne vyjadril nádej, že Trumpova administratíva bude pokračovať v Obamovej politike k Ukrajine
Podľa analytikov však Porošenko rýchlo stráca kontrolu nad Ukrajinou. Jeho politická pozícia je vážne oslabená a postupne stráca vplyv nad jednotlivými regióonmi. Porošenkov vplyv podľa viacerých končí za hranicami Kyjeva a rok 2017 sa pre Porošenka môže stať osudovým rokom.
Situácia na Ukrajine je nepokojná, životná úroveň obyvateľstva sa neustále zhoršuje. Rastie odpor západných regiónov voči oficiálnemu Kyjevu, čoraz negatívnejšie sa voči Kyjevu stavia aj Mariupol, ktorý však leží v tesnej blízkosti frontovej línie. Mariupol momentálne “držia nakrátko” členovia nacistického bataliónu Azov, v prípade ak sa však začne ofenzíva separatistov, existuje v meste silná “piata kolóna” a to môže znamenať pre nacistický batalión Azov veľké nebezpečenstvo.
Najväčšie vojenské sily sústredil Kyjev v oblasti Donecka. Podľa informácii zo sociálnych sietí však má ukrajinská armáda monožstvo problémov, obranu držia najmä dobrovoľnícke batalióny. Vojna nadobudla už dávnejšie pozičný charakter, pokus o prielom sa Ukrajincom nedarí. V poslednej dobe otriasla morálkou ukrajinských vojakov tvrdá bitka, ktorú uštedrili skupinke bojovníkov ATO v meste Dzeržinsk neznámi páchatelia v jednom z miestnych mestských barov.
Na západe Ukrajiny už otvorene vypukla kriminálna “jantárová vojna”, v oblasti Rovna miestni oligarchovia už otvorene rabujú známe jantárove polia a odmietajú sa so ziskami deliť, čo sa samozrejme nepáči oligarchom v Kyjeve. Neznámi ozbrojenci ostreľujú nielen miestnu políciu, ale ostreľovali aj špeciálny oddiel, ktorý do Rovna zavítal priamo z Kyjeva.
Porošenko uvažuje, že do oblasti vyšle členov ukrajinskej Národnej Gardy, predstava že mu jantárove bohatstvo preteká medzi prstami ho určite značne irituje. Miestni oligarchovia v Rovensku sa však takisto nechcú o bohatstvo deliť, takže hrozí nový výbuch nespokojnosti (v oblasti Rovenska sa už strieľalo kvôli jantáru aj v roku 2014 a aj na jar 2016).
Kyjevských politikov evidentne nenávidia po celej Ukrajine, Porošenko a Kyjevčania strácajú vplyv na situáciu v krajine. Hrozí, že rok 2017 bude pre ukrajinských politikov v Kyjeve osudový a pribúdajú dôkazy, že Porošenkov režim má viacero vážnych problémov.
O tom, že je situácia na Ukrajine skutočne vážna svedčí aj fakt, že z Ukrajiny sa už stiahli aj Dzurinda a Mikloš.