Môj profil 
Predplatné
“Zmeny, ku ktorým došlo v roku 1989, boli zamerané na dosiahnutie suverenity. Členstvo Poľska v NATO a v Európskej únii sa stalo receptom na dosiahnutie nezávislosti, čo sa potom podobalo na kyvadlo. Poľsko do istej miery presunulo svoju zvrchovanosť západným organizáciám, ktorých politika sa stala závislou od Spojených štátov,” pokračuje profesor.
Spomenul tiež búrku v médiách, vyvolanú “mimoriadne úzkymi vzťahmi” medzi poľským ministrom národnej obrany Antoniom Macierewiczom a Pentagonom, a dodal, že je to posledná inštancia, ktorá dokazuje “príliš jasnú” závislosť Varšavy od Washingtonu.
“Pamätáme si, aké veci sa riešili v súvislosti s protiraketovým štítom počas Bushovej éry, a preto Obamova administratíva prinajmenšom spočiatku prijala inú politiku voči Rusku. Čo sa stáva v súvislosti s prítomnosťou amerických vojakov v tejto časti sveta, teraz vo veľkej miere nezávisí od rozhodnutí prijatých na národnej úrovni, ale od politiky Washingtonu, ktorá zase zohľadňuje vývoj v Rusku,” poznamenal.
Podľa Osadczyho, administratívy Bieleho domu a Kremľa sa zúčastňujú úzkeho dialógu. Poľský postoj k Rusku sa zmení, ak sa zlepšia vzťahy medzi Washingtonom a Moskvou.
Nakoniec dodal, že “Poľsko je veľká krajina v regióne, ktorá si zaslúži konať nezávisle, berúc do úvahy svoje národné záujmy, ale prítomnosť (alebo nedostatok) zložiek globálneho systému protiraketovej obrany a zahraničné vojenské nasadenie do krajiny sú dôkazom toho, že Poľsko v týchto otázkach nezohráva vedúcu úlohu”.
.jpg)
.JPG)
