Poslanci za stranu Smer-SD Boris Zala, Vladimír Maňka, Monika Smolková, Monika Flašíková Beňová a bývalí členovia SDKÚ-DS Eduard Kukan a Ivan Štefanec hlasovali, aby Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci začal konanie a vypracoval osobitnú správu s cieľom usporiadať plenárne hlasovanie o odôvodnenom návrhu, ktorým sa vyzve Rada, aby konala voči Maďarsku.

Ako podotýka poslanec Paška, konanie voči Maďarsku sa má uskutočniť na základe toho, že uplatňuje úniou vynucovanú utečeneckú politiku, keďže návrh sa odvoláva na Ženevský dohovor či Dublinský dohovor, ktoré hovoria o  postavení utečencov, pri čom už aj mnohí politici uznali, že v migračnej vlne nelegálne vstupujú na územie Európskej únie aj ekonomickí migranti.

Maďarsku je tiež vytýkané, že v roku 2016 odmietlo 91,54% žiadostí o azyl, ako aj odsúdenie 11 utečencov, známi pod menom „Röszke 11“, ktorí sa nachádzali na mieste 16. septembra 2016, teda deň po tom, ako Maďarsko zatvorilo hranice so Srbskom. V návrhu uznesenia sa tiež uvádza, že utečenci boli obvinení z teroristického činu a odsúdení na trest odňatia slobody 10 rokov väzenia. Kompetentní označili súdny proces za nespravodlivý.  Medzi obvinenými sa nachádzal aj Ahmed H., sýrsky občan s bydliskom na Cypre. Utečenci zároveň hodili do príslušníkov hraničnej polície tri predmety.

Podľa Pašku je uvedená vyhrážka z Bruselu, tentoraz síce adresovaná Budapešti, avšak zároveň je podľa neho nepriamo určená aj slovenskej, poľskej, rakúskej, či českej vláde, ktoré sa rovnako ako Maďari odmietajú podrobiť pochybnému rozhodnutiu Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci EÚ, ktorá Slovenskej republike v roku 2015 uložila povinnosť postarať sa o cca 1.500 až 2.800 migrantov.

„Bolo by dobré, keby sa slovenskí europoslanci konečne naučili byť pri rozhodovaní a hlasovaní v Európskom parlamente konzistentní s oficiálnymi medzinárodnými pozíciami Slovenskej republiky a verejnou mienkou ľudí, ktorí ich do Európskeho parlamentu, ako svojich zástupcov, zvolili,“ dodal.

„Bolo by tiež dobré, aby svojim ľahkovážnym, nezodpovedným konaním nedehonestovali oficiálne politické rozhodnutia a postoje predsedu ich vlastnej politickej strany, ako aj vlády Slovenskej republiky, ktorej pozície by mali v Bruseli reprezentovať!“ uviedol v závere poslanec Paška.

Europoslanci vysvetlili hlasovanie

Vzhľadom na uvedené sme o stanovisko požiadali aj menovaných europoslancov, ktorých sme sa opýtali, čo bolo podnetom, že sa rozhodli podporiť uznesenie o situácii v Maďarsku týkajúce sa migrantov. Nateraz odpovedali Eduard Kukan a Monika Smolková.

Eduard Kukan (nezávislý, bývalý člen SDKÚ-DS): Rezolúciu som podporil preto, lebo som presvedčený, že politika, ktorú už dlhší čas vedie vláda Viktora Orbána má čoraz menej spoločného so základnými hodnotami EÚ. Cieľom tejto rezolúcie je poukázať na opätovné a stupňujúce sa obmedzovanie základných slobôd v Maďarsku, a rovnako tak na posledné legislatívne návrhy Orbánovej vlády, ktoré postupne likvidujú občiansku spoločnosť a útočia na akademickú slobodu.

Nepresvedčilo ma ani vystúpenie Viktora Orbána na ostatnom zasadnutí Európskeho parlamentu. Som presvedčený, že práve jeho politika vedie k zásadným problémom a vytváraniu napätia, presahujúceho hranice Maďarska.

Pri hlasovaní mi skutočne nenapadlo, že niekto by mohol byť tak cynický, aby pokladal môj postoj za hlasovanie proti Slovensku. O tom viac ma prekvapuje, že poslanec za SNS, môj bývalý kolega v EP, ktorého si vážim, podporuje v obrane Slovenska politiku Viktora Orbána. Myslím si, že pokiaľ to nie je žart, určite to stojí za zamyslenie.

Monika Smolková (Smer-SD): V návrhu uznesenia o situácii v Maďarsku nenachádzam jediný bod, ktorý by bol proti Slovensku. Tým, že sme vyzvali maďarskú vládu, aby sa zapojila do dialógu s Komisiou o všetkých otázkach uvedených v uznesení, najmä pokiaľ ide o ľudské práva migrantov, žiadateľov o azyl a utečencov, slobodu združovania, slobodu vzdelávania a akademického výskumu,… nie je nič proti Slovenku.

Každý rok v EP riešime Maďarsko, pretože vývoj v Maďarsku vedie v posledných rokoch k zhoršeniu situácie právneho štátu, demokracie a základných práv.

EÚ je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv. A Maďarsko ako člen EÚ ich musí tiež dodržiavať bez ohľadu nato, či sa jedná o maďarských občanov, alebo menšiny, migrantov.