V USA vládnuci „súťaživý federalizmus” má konkurenciu medzi členskými štátmi oživiť. Nakoniec majú nájsť najlepšie idey cestu do Washingtonu. Členské štáty majú veľký slobodný priestor v daňovej politike, vzdelávaní alebo v trestnom práve. Musia však pokryť väčšiu časť svojej ekonomiky. Nekoná sa finančné vyrovnanie medzi členskými štátmi.
Znalec federalizmu a štátny právnik Timothy Conlan z George Mason University vo Virgínii hovorí: „Za Baracka Obamu a teraz Donalda Trumpa sa vyvinula vertikálna polarizácia. To je niečo nové, najskôr porovnateľné s koncom 19. storočia.” Nie Kongres a americký prezident, dokonca z rôznych táborov, stoja proti sebe: teraz sú to členské štáty, ktoré povstali proti Washingtonu.
Viac ako dva tucty konzervatívnych štátov sa sťažovalo už predtým (za prezidentovania Baracka Obamu) na zdravotnícku reformu, „manželstvo pre všetkých” alebo klimatickú reguláciu. Republikáni sa považovali za bojovníkov za „práva členských štátov”, za pilier centrálnej vlády v základných záležitostiach, ako je zahraničná, obchodná a vojenská politika. Tento postoj má pôvod v reakcii na New Deal v 30. rokoch min. stor., ktorý obsahoval investičné programy a zaviedol sociálny systém, aby zahladil následky hospodárskej krízy.
V ére prezidenta Trumpa objavujú teraz tento koncept aj demokrati. Zväzok demokratických štátov a miest ťahá pred súd Trumpovu prisťahovaleckú politiku a odstúpenie od klimatickej dohody. Guvernér Kalifornie Jerry Brown sa postavil na čelo amerického hnutia za klimatickú ochranu a nadväzuje medzinárodné kontakty. Emancipoval sa.
Kalifornia je centrom „inej Ameriky” v ére dominancie konzervatívcov vo Washingtone: cení si ekológiu, je relatívne otvorená migrantom bez dokladov a iným spôsobom života – a čo je pre USA úžasné – dokonca prístupná vysokým daniam. Pokým republikáni vo Washingtone pracovali na odmietnutí „Obamacare”, kalifornský Kongres diskutoval o zavedení štátneho zdravotného poistenia pre všetkých.
Oproti tomu stojí Texas, usilujúci o bezpodmienečnú slobodu. Štát, ktorý už dlho je unikátom, predstavuje dnes budúcnosť „červených” členských štátov, možno dokonca celých USA. Jeho model sa skladá z nízkych (alebo žiadnych) daní z príjmov (dôchodkov) a podnikania, ako aj masívnej deregulácie v znamení ekonomickej slobody.
V Obamovej ére viedlo texaské ministerstvo spravodlivosti nie menej ako 48 žalôb proti pravidlám a zákonom, ktoré vymyslela „prechmatová” federálna vláda. Od nástupu Donalda Trumpa postupuje štát stále tvrdšie voči migrantom bez dokladov, skúša ďalej obmedzovať potraty a pracuje tiež na „Bathroom Bill”, ktorý predpisuje transgenderovým osobám vyhľadať toaletu podľa ich rodného biologického pohlavia.
Európa môže z diaľky sledovať, ako sa budú turbulentné vzťahy v americkej federácii ďalej vyvíjať.
Ivan Lužák