O Monike Smolkovej nebolo dlhých päť rokov, čo bola europoslankyňou, nič počuť. Ani chýru, ani slychu. Ale to nebolo ani o Maňkovi či Zalovi. Maňka sa však zviditeľnil ako župan Banskobystrického kraja a ten, ktorého porazilo vrece zemiakov. Zala je zas v politike dlhšie ako dinosauria kosť v zemi. Že existuje niekto ako Marián Šefčovič, iste väčšina Slovákov ani netušila, ten bol však ako európsky káder najviac v kampani tlačený a bol aj jednotkou smeráckej kandidátky. Jediná výrazná europoslankyňa na kandidátke bola Monika Flašíková Beňová, ktorú preslávilo tričko s Marilyn Monroe, ktorým nám v Bruseli urobila hanbu a jej podpora homosexuálnych pochodov.
Ukázalo sa, že ak je niekto nevýrazný a ani sa päť rokov ničím zmysluplným nezaoberá, nemusí mu stačiť ani trojka na kandidátke, čo iste svedčí o silnej pozícii v strane.
Ďalším prekvapením bol Jozef Viskupič, ktorý z prvého miesta kandidátky OĽaNO neuspel. Skúsil si, aké to je ísť na “vlastné triko”. Dostal na starosť zostavenie eurokandidátky. Jeho kampaň bola naozaj silná a snaha zjavná. O to viac ho to pravdepodobne mrzí. A iste ho mrzí aj to, že okrem Braňa Škripeka, ktorý sa cez neho prekrúžkoval do EÚ Parlamentu, ho prekrúžkovala aj mladá Veronika Remišová, ktorá doteraz nemala s politikou žiadne skúsenosti. Na získanie 9106 hlasov, ktoré znamenali druhé miesto jej stačilo Škripekove odporúčanie voliť ju. Aj keď takému úspechu na začiatku možno ani sama neverila, teraz jej je iste ľúto, že OĽaNO k druhému mandátu chýbalo iba 1638 hlasov. Z toho, že voliči cez troch liberálov prekrúžkovali na prvé dve miesta konzervatívcov zo štvrtého a siedmeho miesta kandidátky, sa dá vyvodiť iba jedno. OĽaNO je vnímaná ako konzervatívna strana a konzervatívnych ľudí jej voliči chcú vidieť vo funkciách.
Podobná situácia iste mrzí aj Jána Hudackého z KDH. Aby svoje tretie miesto na kandidátke aj podľa preferenčných hlasov premenil na úspech, chýbalo strane celkovo iba 753 hlasov. Celé KDH iste zabolelo, že tretí mandát nezískali kvôli tak malému počtu chýbajúcich hlasov, ktoré vyšli nazmar v rôznych konzervatívne mysliacich stranách a straničkách. Iba zisk ultrakonzervatívnej ministrany Magnifikat, ktorý činil 6646 hlasov by teoreticky stačil na ďalšie dva konzervatívne mandáty. Jeden cez KDH a jeden cez Obyčajných ľudí.
Tiež národné strany vo svojej roztrieštenosti nazbierali dokopy 34228 hlasov, čo by bol ďalší konzervatívny poslanec v EP. Andrej Danko sa tak môže upokojiť a pokračovať ďalej v práci mimoparlamentnej strany, lebo to, čo zatiaľ urobil, na body ešte nestačí.
Ďalším smoliarom je jednotka na kandidátke NOVA, Jozef Kollár. Tento nevýrazný a nezaujímavý liberál, odídenec z SaS, bol prekrúžkovaný sympatickou konzervatívnou Janou Žitňanskou. Aj po tomto výsledku iste Lipšic znova ľutuje, že zobral týchto liberálov do strany. Nepriniesli nič, iba zhodili jeho preferencie pod hranicu zvoliteľnosti.
Rovnako unikol EÚ parlament Zsoltovi Simonovi v Moste-Híd, keď ho z dvojky prekrúžkoval József Nagy.
Za zmienku ešte stojí novinár Martin Daňo, ktorý skončil so 7416 hlasmi a teraz aspoň vie, na čom je, lebo facebook klame a facebookovskí priatelia zvyčajne nechodia na pohreb, ale ani voliť.
Zaujímavým zjavom volieb bol aj Sergej Chelemendik, u ktorého sa jeho fanúšikovia nevedia nikdy zhodnúť, či je, alebo nie je agentom ruskej tajnej služby a ktorého billboardová fotka, na ktorej vyzerá, ako keby s rukou za hlavou ležal v tráve a “svet-gombička”, síce zaujala, ale nepresvedčila.
Konzervatívny volič môže byť spokojný. V týchto eurovoľbách s podpriemernou účasťou zvíťazil. Osem konzervatívne zmýšľajúcich poslancov proti piatim liberálom, to je dobrý výsledok, ale strata hlasov, ktoré sa roztrieštili v spleti malých konzervatívnych strán, iste mrzí nielen konzervatívnych voličov, ale aj strany a najmä tých kandidátov, ktorým poslanecký mandát tesne unikol.
Alexander Novak