Pre Čínu vedie cesta do Európy cez Sýriu
Záujem Číny o zaistenie svojej prítomnosti v Sýrii zodpovedá geopolitickej situácii tejto krajiny, ktorá sa nachádza sa na križovatke ciest vedúcich do Malej Ázie, Európy cez Stredozemné more a na Arabský polostrov.
Od roku 2014 spracováva Peking projekt “Nové hodvábnej cesty” – globálnej tranzitnej siete, ktorá umožní prevážať tovar a cestujúcich na území medzi Čínou a Európou.
Jeden z “koridorov” chce viesť Peking cez Sýriu, do ktorej ekonomiky aktívne investoval do roku 2011. Udalosti “arabskej jari”, ku ktorým odvtedy došlo, značne poškodili čínske ekonomické záujmy. Peking odpovedal tým, že začal poskytovať diplomatickú podporu Asadovi a vyhýbal sa pritom otvorenej konfrontácii s Washingtonom.
Dlhú dobu Čína zaujímala vyčkávací postoj. “Sýria sa rozkladá pozdĺž Hodvábnej cesty,” okomentoval situáciu v interview pre Sputnik China Chén Fēngjin, pracovník čínskeho Inštitútu súčasných medzinárodných vzťahov. “Ale pre Sýriu je dnes najdôležitejšie ukončenie vojny a až potom bude zahájená obnova ekonomiky”.
Podľa údajov Asia Times, čínski podnikatelia zvyknutí konať opatrne boli vystrašení americkým bombardovaním letiska Šajrat. Ale v lete 2017 sa Číne zdá situácia dosť priaznivá na to, aby sa začal rozhovor o investíciách.
Tejto otázke bolo venované stretnutie čínskych podnikateľov a zástupcov Damasku v rámci sýrskeho Expa v Pekingu 9. júla 2017. Sála, kde sa konala akcia, bola preplnená.
Podľa názoru analytika Pepe Escobara, ochota Číny investovať do Sýrie svedčí o tom, že v Pekingu vsádza na ukončenie krvavej občianskej vojny v dohľadnej budúcnosti. “Čína buduje svoju stratégiu na roky dopredu a už teraz sa snaží upevniť svoje miesto v mierovej Sýrii,” komentuje odborník.
Prečo Čína potrebuje sýrske pobrežie
V rozhovore pre agentúru RIA Novosti prezident ruského Centra strategických komunikácií Dmitrij Abzalov uviedol, že ČĽR počíta s výhodnými dohodami na obnovu vojnou zničenej krajiny. “Sýria nemá peniaze, ale ak bude nastolený trvalý mier, tak dôjde k medzinárodnej konferencii a budú poskytnuté aj finančné prostriedky na obnovu infraštruktúry,” hovorí Abzalov. Za týchto podmienok pre Peking bude výhodné si dopredu zaistiť svoju účasť.
“Čína nestavia jednoducho novú železnicu alebo prenosovú sústavu. Stavia ju podľa svojich technológií a to znamená, že pre obsluhu tejto infraštruktúry budú naďalej potrební čínski špecialisti. Práve to možno označiť za dlhodobú stratégiu Číny,” hovorí analytik.
Okrem výhodných dohôd sa Peking môže v Sýrii zaujímať aj o uhľovodíky, ktoré sa nachádzajú v oblasti mesta Deir ez-Zor. Do roku 2011 smerovali čínske investície v Sýrii hlavne do ropného a plynového priemyslu.
Veľký význam môže mať pre Čínu aj geopolitický aspekt prítomnosti v Sýrii. Kým Spojené štáty sa zaujímajú o krajiny, ktoré obklopujú Čínu, Peking si samozrejme počína symetricky. Z geografického hľadiska Sýria leží blízko takých amerických partnerov, ako je Turecko a Saudská Arábia. Realizáciou projektov pri hraniciach týchto štátov Čína dáva najavo, že vychádza z geopolitickej izolácie na Ďalekom východe, do ktorej ju chce zatlačiť Washington.