Ako uvádza Al Džazíra, podľa nemeckého vicekancelára Sigmara Gabriela predstavitelia krajiny majú starosti, ako čo najlepšie integrovať migrantov, ktorí majú malú alebo dokonca žiadnu znalosť nemeckého jazyka alebo kultúry.
V rozhovore pre denník Bild vicekancelár podotýka, že nikoho z migrantov nenútia vzdať sa svojho náboženstva, alebo zmeniť svoj súkromný život, ale “to, čo je pre nás dôležité, princípy našej demokratickej spoločnosti, platia pre každého. Pre všetkých, ktorí tu sú a aj pre tých, ktorí prichádzajú”.
Gabriel hneď aj vymenúva princípy, na ktorých stojí (nielen) nemecká spoločnosť: oddelenie cirkví od štátu, rovnoprávnosť muža a ženy, akceptovanie homosexuality, slobodný výber partnera, sloboda prejavu či netolerovanie antisemitizmu.
Výtlačky vraj nie sú všetko, čo sa v tejto záležitosti ponúka migrantom. Veľká časť práce s migrantmi stojí na ľuďoch, ktorí sa budú snažiť ich integrovať. Oni sami sa do Nemecka prisťahovali, alebo ešte ich rodičia, a sú aj moslimského vierovyznania.
Čo sa týka bežných Nemcov, nie sú samozrejme všetci s prijímaním migrantov spokojní. Nečudo, keď sledujú, ako sa do ich krajiny (ne)kontrolovane valia húfy. Antimigrantské nálady rastú. Už v auguste dochádzalo k podpaľovaniu prístreškov, kde boli sústreďovaní prichádzajúci migranti, hlavne vo východnej časti Nemecka, kde je “súťaž” v hľadaní zamestnania ostrejšia ako v západnej časti. Väčšina Nemcov však má jednoducho obavy a strach. Svedčia o tom videá a statusy, ktoré zaplavujú nemecké sociálne siete. Nemci v nich vyjadrujú, že sa už necítia vo svojej zemi bezpečne.
Vyjadrenia politikov o integrácii vyzerajú síce pekne, ale začleniť do “nového” života takéto obrovské množstvo cudzincov celkom odlišnej kultúry so všetkým, čo k tomu patrí, nie je vôbec ľahké a už vôbec k tomu nedôjde zo dňa na deň len tak “šibnutím čarovného prútika”. Že integrácii pomôže čítanie ústavy, tomu asi nikto naozaj neverí.