Sily nie sú vyrovnané
USA majú kolosálne vojenské možnosti vo Východnej Ázii, môžu teda vykonať zničujúci útok na Severnú Kóreu kedykoľvek. Chrbticou americkej moci je siedma flotila, pozemná a letecká skupina dislokovaná v Japonsku a Južnej Kórei.
Celkový počet vojakov vrátane námorníkov a príslušníkov námornej pechoty je viac ako 70 tisíc. Bez príchodu posíl môžu Spojené štáty podnikať veľké údery z mora a vzduchu, a tiež vykonávať výsadkové operácie.
Počas niekoľkých hodín môžu USA rozbombardovať Severnú Kóreu s pomocou jadrových zbraní za využitia diaľkových bombardérov B-52, B-2 a B-1. Okrem toho jadrový útok na KĽDR môže byť vykonaný aj z lodí či ponoriek, kde sa nachádzajú medzikontinentálne rakety.
Politickú podporu akcie Washingtonu proti KĽDR poskytnú Tokio a Soul. Nielen to, Japonsko môže k brehom premiestniť tri skupiny s lietadlovými loďami a Južná Kórea posilniť úspešné bombardovanie útokom po zemi.
Proti Severnej Kórei sa už dávno vytvorila mocná vojenská aliancia. V ratingu portálu Global Firepower USA stoja na prvom mieste, Japonsko na siedmom a Kórea na jedenástom, KĽDR až na 25.
Zničujúca moc
Armáda Severu je vybavená sovietsko-čínskou technikou a pochybnými modelmi techniky svojej výroby. Najviac zraniteľné jednotky KĽDR sú letectvo a tankové jednotky, kde je najväčšie množstvo zastaranej techniky. Ani flotila nie je nijako zaujímavá.
KĽDR sa však prekonala vo vytváraní delostreleckých systémov a raketových systémov s malým a stredným dostrelom. Sever má, podľa Global Firepower, k dispozícii 4300 kusov diel (proti 5374 Južnej Kórei), 2225 samohybných diel (proti 1900) a 2400 raketových systémov (proti 214).
Kolosálna ničivá sila sa však nachádza v raketových vojskách KĽDR. Komunisti majú stovky raketových systémov s raketami schopnými niesť jadrové nálože. Severokórejské rakety môžu doletieť do akéhokoľvek bodu na území svojho južného suseda a zasiahnuť lode protivníka v blízkej námornej zóne, to znamená do 500 míľ.
Hroznou zbraňou je raketa Nodon-1 (dolet 1,3 tisíc kilometrov), Hwaseong-6 (do 500 kilometrov), Hwaseong-5 (do 300 kilometrov) a KN-02 (do 70 kilometrov). K nedostatkom týchto rakiet patrí malá presnosť a slabá ochrana proti prostriedkom protivzdušnej obrany. USA a Južná Kórea budú môcť s vysokou pravdepodobnosťou zostreliť väčšinu vypustených rakiet, časť z nich však tak ako tak doletí k svojmu cieľu.
Na najzraniteľnejšom mieste sa nachádza Soul, ktorý od hranice delí len 24 kilometrov. Tento megapolis môže byť zničený jednou delostreleckou salvou severu. Záchrana hlavného mesta Južnej Kórey je najväčšou úlohou v hypotetickom vojnovom konflikte. Existuje veľké riziko veľmi početných obetí v Soule aj v ďalších juhokórejských mestách.
Protivníkov KĽDR tiež zastavuje nepredvídateľnosť komunistickej strany, fanatická vernosť národa a armády voči lídrovi krajiny. Pritom ale odstránenie Kim Čong-una nezbaví Washington, Soul a Tokio bolesti hlavy.
Po prvé, obraz zosnulého mladého prezidenta doplní Panteón severanov, stane sa symbolom nekompromisného boja s imperializmom. Po druhé, politický režim KĽDR pravdepodobne nepadne. V Severnej Kórei funguje totalitný usporiadanie, pre ktoré je vlastné ľahko vytvárať nových lídrov.
Nevyhnutná katastrofa
Zakladateľ portálu Military Russia Dmitrij Kornev si myslí, že Severná Kórea je pripravená klásť dostatočný odpor v prípade napadnutia a mobilizovať ohromnú armádu.
“Avšak šťastie sa od KĽDR čoskoro odvráti. Nikto sa tejto krajiny nezastane. Čína a Rusko pravdepodobne zaujmú neutrálnu pozíciu. Južanom budú najaktívnejšie pomáhať USA.
Možnosti severu podlomí veľmi slabá ekonomika KĽDR, ktorá nemôže dokonca ani v mierových časoch zabezpečiť potraviny pre obyvateľstvo,” hovorí Kornev.
Podľa jeho názoru čaká Severnú Kóreu nevyhnutná porážka, USA ale budú musieť zapojiť pozemné sily. “Bude sa jednať o vzdušno-pozemnú operáciu, ktorú sme mohli sledovať v Afganistane a v Iraku. Jednoduchá prechádzka to nebude. Na zničenie severokórejských vojsk bude treba okolo pol roka,” tvrdí Kornev.
Expert je hlboko presvedčený, že v KĽDR veľmi dobre chápu katastrofický záver vojny a nemajú záujem na eskalácii napätia. Neustále rinčanie zbraňami zo strany komunistického režimu Kornev vysvetľuje nevyhnutnosťou uspokojovať vnútorné otázky a tiež počítaním s finančnou a materiálnou pomocou výmenou za nekonanie.
“Nemyslím si, že veľké mocnosti, vrátane USA, sú naozaj pripravené k ozbrojenému konfliktu na kórejskom polostrove. Existuje až príliš veľké riziko, že namiesto obmedzenej operácie na zadržiavanie režimu sa to zmení v najkrvavejší konflikt od čias druhej svetovej vojny,” dodal Kornev.