Diplomatické zdroje periodika Informer poskytli informáciu, že počas neverejnej časti stretnutia so zástupcami kosovskej Prištiny Tačim a Mustafom Stoltenberg povedal, že geostrategická pozícia NATO je delikátna a netreba počítať s tým, že by sa NATO zapojilo do vojny proti Srbsku, za ktorým, viac než kedykoľvek, vojensky stojí Rusko.
Podľa zdrojov Informera Stoltenberg hneď na začiatku rozhovoru prerušil Tačiho i Mustafu, ktorí hovorili o „preberaní kontroly nad severnou hranicou“ i o údajnej hrozbe takzvanej “veľkosrbskej agresie”. Zdroj Informera vraví: “Prvý človek NATO povedal, že Priština v žiadnom prípade nesmie svojvoľne zatiahnuť západnú vojenskú alianciu do vojny s Ruskom. Povedal, že srbská armáda má operatívnu taktickú výhodu v teréne a že by za krátky čas, len za niekoľko hodín, mohla obsadiť sever Kosova, všetko po rieku Ibar a možno i väčší diel Kosova a Metochije.“ Kosovskoalbánskym predstaviteľom tiež povedal, že v prípade konfliktu by došlo „k novej realite v teréne“. Stoltenberg podľa zdrojov Informeru varoval, že „v prípade, že by srbská armáda obsadila časť Kosova, Rusko by určite ihneď podporilo Belehrad. NATO má informácie, že v takom prípade by Putin momentálne poslal Srbsku vojenskotechnickú pomoc a pravdepodobne aj značný počet špecialistov a vojenských inštruktorov.
Stoltenberg dodal, že NATO by muselo v Kosove reagovať opatrne aj kvôli „novej politike Donalda Trumpa“. Šéf NATO v jednej chvíli Tačimu a Mustafovi povedal: „Páni, nezabúdajte, že v USA už nie sú viac prezidentom ani Clinton, ani Obama. Nie som si istý, či by Trump kvôli Kosovu vstúpil do vojny s Ruskom a s Putinom.“
Srbský analytik Dragomir Anđelković povedal, že odkaz sformulovaný paktom NATO vyznieva realisticky: „Trump si nepraje konflikt na Balkáne a pokračovanie napätia s Ruskom. NATO je bez USA sterilné a musí nasledovať americký kurz,“ zdôraznil Anđelković.
Milan Miljalkovski, profesor Fakulty bezpečnosti, hovorí, že NATO je po Trumpovom víťazstve zmätené: „Zmenil sa pomer síl na globálnej úrovni. Rusko sa vrátilo ako sila na svetovú scénu a určite sa o isté veci usiluje, osobitne, ak ide o otázku Balkánu,“ uzatvára Miljalkovski.
Vladimír Mohorita