Slovensko 26. februára (HSP/Foto:TASR)
Od 2005 roku tu máme paragrafy na zvýhodňovanie menšín na základe rasy, etnickej príslušnosti či národnosti. Ústavný súd však zakázal ich používanie. Je logické, že keď niekoho na takomto princípe nemôžete znevýhodňovať, nemali by ste ho z rovnakého dôvodu ani zvýhodňovať, lebo s istotou tak znevýhodníte niekoho iného, komu tak vlastne odoberiete právo, možnosť.
Vláda však posunula do parlamentu novelizované znenie, ktorým sa pokúsi nerovnosť do spoločnosti znova pretlačiť. Zdôvodňuje to stieraním rozdielov medzi väčšinou a slabšími. Tvári sa, že nevidí elementárnu nespravodlivosť, keď bude niekto na základe farby pokožky prijatý povedzme na školu na úkor schopnejších, ktorí však nepatria k menšine a toto ich právo im takto bude znemožnené vykonať.
Volič Roberta Fica pravdepodobne z toho nebude múdrejší, keď na jednej strane z jeho úst počúva, že na riešenie rómskej otázky treba použiť extrémne opatrenia a ľudí, ktorí im bránia, označí za ľudskoprávnych svetuškárov, na druhej strane zistí, že táto menšina má podľa vlády získať ďalšie zvýhodnenia na úkor väčšiny, ktorá ju i tak dotuje.
Ľudskoprávne organizácie odhadujú, že v sedemsto osadách na Slovensku žije asi 200-tisíc Rómov, z ktorých mnohí už v tretej generácii neokúsili zamestnanie a tento fakt používa ako argument pre ich zákonné zvýhodňovanie. Ich život v gete pokladajú za ich znevýhodnenie, za ktoré nemôžu a ktoré je potrebné vyrovnať výhodou. Aj keby sme nezobrali do úvahy, ako takéto opatrenia krivia spoločnosť a deformujú voľnú súťaž, ktorá by mala byť základom demokracie, položme si otázku, ako v praxi bude takéto zvýhodňovanie prebiehať.
Kto určí a ako, či daný človek patrí k nejakej rase alebo etniku, aby mal nárok na zvýhodnenie, ak áno tak k akej a ako sa to bude zisťovať? Na základe jeho tvrdenia? Alebo sa urobí prieskum jeho predkov? Čo ak je príslušníkom menšiny iba z jednej štvrtiny. Alebo sa použije dnes moderný genetický test? Nepripomína vám to niečo? Bude potom takto zvýhodnený človek musieť chodiť označený na šatách?
Aby ste si nekládli zbytočné hlúpe otázky, vláda prichádza z riešením. Na extrémistov si posvietia agenti a odpočúvanie. Prečo píšem o extrémistoch? Lebo aj dnes ak chcete reálne zhodnotiť situáciu v spoločnosti, v niektorých jej oblastiach, musíte sa ponamáhať a žonglovať slovíčkami, aby ste sa nedostali do spárov paragrafov na potieranie extrémizmu.
“Nasadzovať agentov bude možné napríklad na trestné činy hanobenia národa, rasy a presvedčenia, podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti, ako aj trestný čin podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd,” vymenovala hovorkyňa rezortu spravodlivosti Jana Zlatohlávková.
Najzaujímavejšie je však jej zdôvodnenie zostrovania týchto paragrafov: Extrémisti si podľa rezortu spravodlivosti na verejnosti dávajú pozor, aby ich prejavy nevybočovali z rámca zákonnosti, čo sťažuje aj ich odhaľovanie.
Prejavy, ktoré nevybočujú z rámca zákonnosti je naozaj ťažké postihovať. Je ťažké postihovať správanie a konanie, ktoré je zákonné. Čo teda rezort spravodlivosti chce trestať? Myslenie? Názor?
Kde vás budú odpočúvať? V piatok večer v krčme, keď si vypijete a zanadávate si na pomery na Slovensku? Keď sa posťažujete, že vašej babke ukradli obyvatelia osady psa? Ako ostro to budete musieť povedať, aby ste spadli pod paragraf?
Vláda navrhuje, aby to isté platilo aj pre trestné činy popierania a schvaľovania holokaustu a zločinov politických režimov, ktoré by sa pod trestné činy extrémizmu mali zaraďovať.
Bude povinnosťou „správne mať naštudované“ niektoré historické udalosti. Čo ak bude dotyčný čerpať z nesprávnych zdrojov?
Osobitnú pozornosť podľa hovorkyne rezortu spravodlivosti Jany Zlatohlávkovej venuje zmena zákona aj ľuďom s neheterosexuálnou orientáciou tým, že v Trestnom zákone sa navrhuje rozšírenie osobitného kvalifikačného pojmu, takzvaného osobitného motívu.
“Osobitným motívom je napríklad spáchanie trestného činu z národnostnej, etnickej alebo rasovej nenávisti, nenávisti z dôvodu farby pleti. Po novom sa osobitný motív rozširuje aj o trestný čin spáchaný z nenávisti pre sexuálnu orientáciu,” vysvetlila.
Ak je spáchaný trestný čin z osobitného motívu, páchateľovi hrozí prísnejší trest.
Kto bude posudzovať, čo je oprávnená kritika a čo je neznášanlivosť. Prispeje to k právnej istote alebo k potretiu slobody slova? Prispejú tieto paragrafy k zlepšeniu postavenia menšiny alebo k nárastu neznášanlivosti?
Môže zostať slobodnou spoločnosť v ktorej sa postihujú, namiesto skutkov, názory a myšlienky?
Andrej Polenský
0.0°C
.JPG)
.jpg)
.jpg)
